Do akej miery moze vychova za nas zivot (nie som vreskot)?

33 ročný musí mať vlastný rozum, a výchova môže minimálne, lebo aj tak si spravíš po svojom, ak máš rozum. hádam vieš rozlišovať to, čo chceš a to čo nechceš. práveže morálne zásady nemajú nič dočinenia s výchovou. Na morálne zásady musíš prísť sám, a nijaká výchova ti nič nezaručí. práve preto viacerí robia niečo, čo nechcú, preto, aby sa vyhli tlakom z okolia, a aby sa vymanili z područia kohosi alebo čohosi, čo ich ovláda. taký človek nechápe čo je sloboda. nikdy nebude šťastný, aq čo je pojem šťastný? v škole som mal jednotky aj na strednej, ako jediného spomedzi 60 ma prijali na dve vysoké, ktorú som nedokončil (našťastie) a robím v uplne inej profesii, čo som vyštudoval a tu som. ja si spravím po svojom, a to je najlepšie. keď nemáš vlastný názor a nevieš buchnúť po stole nikdy z teba nič nebude, lebo stále čakáš kedy ti niečo niekto schváli.

@vreskot000 tomu je pekné veriť ale nie je to tak. Napríklad každý fajčiar vie, že fajčenie skracuje život a napriek tomu aj veľa inteligentných dospelých ľudí fajčí. Je to závislosť. A závislosť funguje na princípe asociácie nejakej činnosti s pocitom odmeny. Rovnako fungujú zlé návyky, za ktoré je zodpovedná výchova. Je to doslova spôsob, ako je ľudský mozog naprogramovaný. Takže odpoveďou je: Výchova má obrovský vplyv na život človeka. Ide ale aj o to, že niekoho vychovajú len rodičia, niektoré deti "vychová" alebo inak ovplyvní aj okolie. Každopádne naše detstvo je tým vzorcom, ktorý potom vypľuje dospelého človeka, ktorý má určité vlastnosti. Je to jednoduchý princíp kauzality, ľudské vlastnosti nepadajú z neba.

A k blogu, ja to napríklad cítim tiež. Veľa vecí som mal ľahkých podľa mňa a bol som chválený za blbosti. Bolo mi vždy hovorené aký som šikovný a inteligentný. A keď mi neskôr v detstve niečo nešlo tak dobre ako niekomu inému, znášal som to ťaźko. Pred pár rokmi som si to konečne uvedomil a teraz mám napríklad veľký problém s príjmom komplimentov, pretože mám pocit, že sú falošné, alebo že si ich proste nezaslúžim. Výchovou sa dá veľa vecí dojebať a to si človek ani neuvedomuje aké maličkosti takéto veci spôsobujú. Je fajn nad tým premýšlať, avšak nie kvôli sebe ale kvôli svojim budúcim deťom.

Hej, ako...do urcitej miery dost
Zo mna bol vychovany strasny overachiever, pretoze mamka je perfekcionistka a maloco je jej dost dobre a po otcovi som zdedila chorobnu sutazivost. Vo vsetkom potrebujem byt lepsia, nez vsetci okolo a neustale sa porovnavam.
Pre toto, ak nie som good enough tak som rozbita a depresivna. Nastastie ma velmi nepostihol syndrom deti-overachieverov ktori ako dospeli zistia, ze uz nie je tak lahke byt vo vsetkom skvely, mne veci stale tak nejak idu a som spoko a zaroven si uvedomujem, ze o tomto nie je zivot a snazim sa tento mindset u seba zmenit.
Zaroven na mna nasi tiez tak trochu mrdali, ked som bola mala, co sa prejavuje tym ze
a) mi robi strasne dobre, ked ma ludia chvalia a prejavuju mi naklonnost a
b) na druhu stranu mam pocit, ze ludia so mnou travia cas iba z povinnosti (bullshit, viem) a realne ho so mnou travit nechcu.
A tak dalej, mohla by som pokracovat. Ale zaroven u vela tychto veci si uz uvedomujem kde vznikli a ze nie su ok a snazim sa ich menit a tiez si uvedomujem, ze okrem velkeho mnozstva toxickych sraciek zo mna nasi vychovali celkom cielavedomeho, ambiciozneho a funkcneho clena spolocnosti. Na druhu stranu...nemyslim si, ze vacsina spolocnosti to takto vedome riesi a vnima. Takze idk.
Vypovedna hodnota tohto komentara: -5

Trosku od temy, pride mi, ze chalan ma lepsi, menej starostnejsi zivot.. a tiez tym, ze na vsetko nadava je stastnejsi (nedusi to v sebe) navyse lenivost ma svoju vyhodu! vzdy najdes tu najjednoduchsu cestu

V obidvoch prípadoch sa nejedná zrovna o výchovu. A nevyvodzovala by som z toho nič, lebo to potom môže znieť: bite svoje deti, nič im nedorpajte, nechvalte ich a podkopávanie im nohy! Až budú dospelí, budú mať vďaka tomu dobru kariéru!

Okrem toho že kariéra podľa mňa nie je merateľný vystup toho, čo je človek dobre vychovaný, nevieš, či to všetko nenechalo rany na jej psychickom zdraví.

Výchova má byť najmä o tom, aby mal človek zdrave sebavedomie, bol asertivny, vedel vyjadriť svoje emócie a pracovať s nimi a hlavne, aby bol slušný,.tolerantný a láskavý k iným ľuďom (podľa mňa)

Toto je iba vytrhnuté niečo z niečoho.

@grietusha uplne suhlasim, ja som sa na nu ani nechcel zamerat, len som ju ako take "kalibracne porovnavanie" opisal.. skor sa zamyslam, ze ako takym rozmaznavanim ludia dokazu pokazit detom zivot.. ako tym hrubym pristupom tiez samozrejme, ale tema bola skor rozmaznavanie

každý extrém je nanič.
veľa ale robí aj povaha . vždy je to taký mix.
ono v podstate to, že mu dávali všetko a uľahčili mu cestu dosť nefér spôsobom, asi spôsobilo, že nevie úplne prekonávať prekážky a biť sa sám za seba.

@1ggy no ja by som ti rád napísal, pretože ma zaujalo čo hovoríš, citujem... veľa vecí som mal ľahkých podľa mňa a bol som chválený za blbosti. Bolo mi vždy hovorené aký som šikovný a inteligentný. A keď mi neskôr v detstve niečo nešlo tak dobre ako niekomu inému, znášal som to ťaźko. tak keď by som si rozobral po súvetiach, čo píšeš. veľa vecí si mal ľahkých. Ak pojem ľahké niečo definujem ako opak ťažkého, možno si mal tú pomyslenú latku nastavenú azda prinízko, alebo ťa nik neobmedzoval. V škole je všeobecne známe, že pre učiteľa je dobré, kedy žiak niečo pochopí (napríklad matematika, fyzika, chemia,) exaktne vedy proste na prvý raz. naozaj je pravda, že s doučovaním v týchto predmetoch je veľmi zložitý problém, a obyčane sa ho nemôže vyriešiť k plnej spokojnosti. mne sa matematika učila veľmi ťažko, napriek čomu som ten predmet mal veľmi rád. Čo chcem povedať. v škole a v iných sférach je pomýlené, pokiaľ človek prostredníctvom výchovy má dosahovať istú formu produkcie. Potom sa na človeka budem dívať ako na produkt výroby, pričom neviem oceniť jeho špecifické, ľudské, a iné kvality, ktorými celkom isto oplýva. ak niekto napríklad prepadá z matematiky, ale vyniká napríklad v občianskej výchove a humanitných vied ako celku, teda tie vedy chápe ako celok, tj. vyzná sa do problematiky a má dobré myslenie na tieto vedy, neznamená to, že bude neúspešný skrz toho, že mu nejde matematika. A práve pedagogovia sú nastavení na podávanie výkonu a nie na osobnostný a iný rast. Málokto si uvedomuje, že škola mi dáva prvotné informácie, ale nedáva mi návod, ako sa máš učiť. škola ťa neučí, akým spôsobom sa mám niečo naučiť, ako to mám aplikovať v praxi, a v podstate na čo to potrebujem. výstižne to vyjadril môj spolužiak asi v treťom ročníku na strednej, kedy sa spýtal na hodine matematiky, že na čo sú mi logaritmy v živote. ani ja neviem, a dodnes som na to neprišiel, lebo som to nepotreboval. Ako sa logaritmy počítajú by som azda aj po 14 rokoch od strednej mal asi vedieť, ale nikdy som to nevyužil. To samozrejme neznamená, že je zlé o tom mať informácie, avšak toto nie je výchova v priamom slova zmysle. Mnohí ľudia nevedia rozoznať napríklad nejakú zeleninu, nevie ako vyzerá kladivo, nevie na čo sa používa brúska, zatiaľ čo musí pochopiť, ako vyzerá elektrický prúd v elektrolytoch, čo mimochodom bola téma na fyziku v jednom mojom referáte. Bolo to ako super, ale toho času som nemal šajnu, čo to znamená. Nechcem povedať, že vedomosti o tomto sú zbytočné, avšak pokiaľ človeka nenaučíme, že musíme niečom dať akýsi zmysel, motiváciu, prečo by som mal vedieť niečo, čo možno ja osobne nepotrebujem vedieť za dôležité, prečo je niečo tak, ako je, a nie tak, ako ja chcem, nikdy z neho nevychováme človeka, ktorý bude šťastný v živote aj napriek tomu, že ho postretne neúspech, a bude sa musieť popasovať s mnohými nepríjemnostiami. Toto, čo som menoval, som sa dozvedel práveže z biblie, a niktorá učebnica múdra na svete mi nedala zatiaľ na to odpoveď. Z toho teoreticky vyplýva, že materialistický a konzumný spôsob života naozaj vedie k postupnému zániku myslenia, zdravého uvažovania, kedy, ako hovorí jedno vtipné príslovie, keď spojíš teoriu s praxou, v jednom prípade všetko vieš, ale nič nefunguje, v druhom prípade všetko funguje, ale nikto nevie prečo, pričom konečný výsledok bude spočívať v tom, že nič nebude fungovať, a nikto nebude vedieť prečo. Možno to vyznie komplikovane, ale v mnohom pravdivo, čo sa ukáže neskoršie v praxi.