Sedím na brehu rieky, pozerám na hladinu. Voda unáša listy, tak ako naše okamihy odvieva čas… Sedíš na brehu rieky, avšak na opačnej strane. Ja som tu sám, ty si tam s ním. Vidíme na seba a to je všetko… Pýtam sa sám seba či sa smiem ponorť. Navždy! Nech ma unáša prúd ako zvykne unášať listy. Tak ako naše okamihy odvieva čas… Blog 9 0 1 0 2 Komentuj