Blazon

Ponaram sa do kozenneho kresla v luxusnej restauracii. Vsetci uz davno odislo, tlemene svetlo mi naznacuje ze uz je cas ist spat. Nemozem...... Casnik pripravil stoly na ranajky, prestrel biele obrusy, poukladal strieborne pribory.... piskal si pritom piesen, jej melodia mi stale zneje niekde v pozadi mysle..... Zelene svetlo z oznacenia nudzoveho vychodu mi bije priamo do oci ako keby ma lakalo a volalo> pod, utec prave mnou, priamo mojim nudzovym vychodom... Nemozem............. nohy mi otazeli, vlastne telo ma neposlucha.... Zvuk klimatizacie ktora ostala pustena aby rano bola restauracia v tieto horuce dni vychladena pre tlste zadky nafuklich milionarov mi rezonuje v usiach.Tato noc je ina ako ostatne... Strom pred velkymi sklennymi tabulami restauracie sa kolise pod naporom vetra ako moja dusa pod naporom uzkosti. Vrha na chodnik blaznivy tien akoby ma volal hrat sa s nim... V dialke pocujem sum mora ktore krici>pod utop vomne tie hlasive vykriky v tvojej hlave... Nerozumiem........ Nerozumiem a preto bezim... Bezim a pritom nechcem, neviem co sa deje... Moje telo vzalo nad sebou kontrolu a ja sa nim nechavam unasat... Vedie ma do tmy, paci sa mi to... Citim chladny dotyk...Aj ked je chladny, je to dotyk priatelsky, to ma more zdravi svojim mrazivym pozdravom... Pichlavy mraz mi prenika celym telom... Nebojim sa, netrasiem sa viac... Horucimi tuzbami po laske ohrievam mrazivu vodu okolo seba.. Nepocital som so silou s ktorou som sa rozhodol bojovat... Prebilo to tu horucavu, ochladlo vo mne vsetko.. Ostava len poslene, odplavit myslienku na nu... More si vypytalo poslednu cast mojho tela ktora sa este nachadza nad hladinou..
Vnutri je vacsia tma ako som si predstavoval....prestavam bojovat, odovzdavam sa do jeho moci.. Vzalo mi silu, tuzbu, pocit, myslienku... Spojili sme sa v jedno... Iba ja a ono. Nikto nas nevidi, vsetci su slepi..... Ostavam s tebou naveky, dakujem ti, slane more.........


pk

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu