V podstate sa to celé stalo veľmi rýchlo. Na jeseň prišlo obdobie prípravy na atestáciu, kedy som si zároveň tak nejak uvedomila, že čoskoro budem mať 30 a nebolo by od veci, keby sme si s priateľom "prestali dávať pozor". Veď to aj tak bude trvať minimálne rok, kým sa to podarí, takže je asi na čase to skúsiť.
Tak sme to skúsili. Raz.
Menštruácia neprišla, na teste dve čiarky, cca 3 týždne do atestácie. Prvý pocit? Šok. Prvá myšlienka? "Tak a teraz už nie je cesty späť". Ako keby som tajne dúfala, že to ešte počká. Kým developer dostavia náš byt, kým sa tam v lete v klídku presťahujeme, kým ešte našetrím o trochu viac peňazí...
Presne o tom to bolo celú dobu. Že vždy sa nájde nejaké "ale", pre ktoré je lepšie to ešte aspoň o pár mesiacov odložiť, natiahnuť čas... Na druhej strane je tu ten "psychologický faktor" v podobe príspevkov známych a priateľov na sociálnych sieťach, kde sa fotky z párty v určitom veku menia na svadobné a pribúdajú oznámenia o novonarodených potomkoch... Sú to vlastne také malé biologické preteky, kde patriť medzi najpopulárnejších už neznamená najviac navštívených exotických dovolenkových destinácií, ale dieťa počaté v čo najkratšom termíne prirodzenou cestou.
Nemôžem povedať, že ma to neovplyvnilo, možno som podvedome v tomto smere vnímala určitý tlak. Každopádne žiaden materský ani "hniezdiaci" pud sa doposiaľ nedostavil, takže som na to šla rozumovo. Mám 10 ročný vzťah s človekom, ktorého vnímam ako životného partnera, rozjednané pekné nové bývanie, stabilnú prácu... A vedela som, že pokiaľ do toho hneď neskočím, tak sa môže kľudne stať, že výhovorky budem mať aj do štyridsiatky. A potom už bude pozde.
V skratke - atestácia sa podarila (dokonca s pochvalou!), na kontrolu na gyndu som sa dostala v nejakom 9. týždni tehotenstva, bol tam zárodok s bijúcim srdiečkom no a teraz má za sebou takmer celých 8 mesiacov, tehotenstvo prakticky bezproblémové. Termín mám 12.7. Na ultrazvuku to bol jasný chlapec, tak dúfam, že sa to potvrdí
Mám trochu aj výčitky, lebo v posledných mesiacoch som narazila na veľa rôznych príbehov ľudí, ktorí po dieťati túžia snáď odjakživa a nedarí sa im. Opakované potraty, opakované umelé oplodnenia bez výsledku. A ja si len tak poviem, že "už by bolo načase" a ono to fakt príde. Aj napriek tomu, že som sa na to predtým nijak nepripravovala, nezobala som "listovku" ani žiadne vitamíny a bola som vystresovaná z atestácie (schopnosť systematicky sa učiť klesá úmerne s časom, ktorý uplynul od poslednej štátnice na výške). On sa proste rozhodol, že sa vo mne zahniezdi a už sa ma nepustil. A vzťah máme pekný od začiatku a myslím, že si nás proste vybral a prišiel kedy mal prísť. Obdivujem svoje telo, že sa tomu tak skvelo dokázalo prispôsobiť. Je zvláštny pocit mať v sebe iný organizmus, ktorý je do veľkej miery autonómny a aj napriek tomu dokážeme existovať v relatívnej symbióze.
Čo som trochu potrebovala spracovať, boli zmeny, ktoré mi tehotenstvo prinieslo v práci. Po atestácii som povýšila na vedúcu pozíciu, ale vzhľadom k tehotenstvu tam bol predpoklad, že si ju veľmi dlho neužijem, pretože je to na rizikovom pracovisku (potenciálne infekční pacienti - riziko TBC, žltačky, atď., častá agresivita) a tak aj bolo. Po dvoch mesiacoch, kedy mi viditeľne začalo rásť brucho, som sa tam prestala cítiť bezpečne a odišla som pracovať na kľudné otvorené oddelenie. Dosť som to pocítila na plate, pretože som zároveň musela prestať slúžiť nočné. Bolo pre mňa ťažké to stráviť, ale časom som sa s tým vyrovnala.
"Kľúče od blázinca" (celkom 2ks) som musela odovzdať minulý týždeň pred nástupom na materskú + vyplniť nejakú ďalšiu administratívu. Tak to u nás proste chodí, zmluva beží ďalej, ale ofiko ako keby som tam nepracovala. Pocity som pri tom nemala asi žiadne, aj keď som čakala, že mi to bude ľúto. Nie je. Za posledných necelých 6 rokov som do budovania kariéry vložila nemalé úsilie a "zahučal" tam aj kus môjho osobného života, ale napriek tomu som rada, že si od práce odpočiniem.
Teraz mám obdobie, kedy mi vyhovuje čo najmenej interakcie s cudzími ľuďmi. Som rada sama doma a na novú životnú rolu sa teším. Strach z toho nemám, aj keď sťahovanie do nového bytu (ktorý treba ešte zariadiť - ale aspoň to najzložitejšie, t.j. kuchyňa je už naplánovaná a za chvíľu pôjde do výroby!) v lete s novorodencom bude asi zážitok. Ale myslím že som už potrebovala začať žiť a nechať prácu tak. Veď tam budem ešte ďalších 40 rokov. To je viac než celý môj doterajší život dohromady. Hrozná predstava
Stále mám na pamäti, že aj napriek mojej vrodenej tendencii mať veci neustále pod kontrolou proste existujú javy, ktoré nemôžem ovplyvniť - a učím sa s tým žiť. Myslím že dieťa je skvelá príležitosť, ako sa v tom pocvičiť a teším sa, čo nové ma naučí.
No a hlavne aby rado veľa spalo.
Blog
Komentuj
14 komentov k blogu
1
johnysheek
29. 5.mája 2017 07:53
jejoo.. super.. a perfektny datum sic.. tesne vedla
2
lol, a ja ze je to pisane este v takom tretom, stvrtom mesiaci, a ty zadelis, ze termin mas 12.7.
gratulujem silno silno, a presne takto si myslim, ze niekedy "pocnem" aj ja...dokonca ja si myslim, ze to bude tak, ze splodime po nejakej prealkoholovanej zabavnej noci, lebo vtedy si nebudem uvedomovat tie "ale"
drziiiim palce na porod, bojis sa?
gratulujem silno silno, a presne takto si myslim, ze niekedy "pocnem" aj ja...dokonca ja si myslim, ze to bude tak, ze splodime po nejakej prealkoholovanej zabavnej noci, lebo vtedy si nebudem uvedomovat tie "ale"
drziiiim palce na porod, bojis sa?
4
Sranda, ako moja nočná mora ja tvojim snom. Priateľ je nejaký obzvlášť plodný
5
@willbebetter nie, nebojím Verím, že to zvládneme a že v pôrodnici sa o nás dobre postarajú. Dokopať sa k tomu rozhodnutiu je asi najhoršie, keď to už potom je, tak si myslím, že s tým dieťaťom sa proste zžiješ.
@antifunebracka neviem či to bolo úplne mojim snom, ale plodnosť niekedy nie je na škodu
@antifunebracka neviem či to bolo úplne mojim snom, ale plodnosť niekedy nie je na škodu
8
Konecne novy blog! Nedavno som si tvoje blogy opat po case precital a mas tu zmapovany riadny kus zivota, este ked si koncila vysku. Drzim palce nech vsetko dobre dopadne a nech sa dari!
9
Jeeej tento blog ma úprimne potešil Stotžňujem sa s tvojim pragmatickým prístupom k životu a preto ma teší, že aj tak si sa vedela pomerne ˇahko zariadiť v súvislosti s takýmito zmenami Ozaj ti prajem, aby všetko išlo v poriadku. A tiež si myslím, že teraz je to často o tom, že vždy bude dôvod ešte pár mesiacov počkať kým toto a kým tamto, a potom to už nemusí ísť. Občas sa nad tým zamýšľam.
12
aaaaaaaaaaa toto mi spravilo deň veľmi ti to prajem a držím palce nech ide všetko hladko ľahko
13
akurát som nedávno na teba myslela, že mi tu silno chýbajú tvoje blogy a už by som si veľmi rada niečo kvalitné prečítala...
zhltla som to jedným dychom, krásne spríjemnenie večera, neostáva mi nič iné len ti popriať veľa, veľa zdravia - tebe i malinkému, a nech sa vám darí a ste všetci šťastní
zhltla som to jedným dychom, krásne spríjemnenie večera, neostáva mi nič iné len ti popriať veľa, veľa zdravia - tebe i malinkému, a nech sa vám darí a ste všetci šťastní
14
@montgomery @mrspunk @corhellka díky moc
@ssnehulienka myslím že veľa vecí príde s vekom, ale je fakt že v 18tich som mala väčší "drive", odvahu a túžbu po dobrodružstve než teraz... Proste som vzala batoh a odišla študovať 800 km od domova Teraz by som už na niečo také bola príliš pohodlná, takže som rada, že som vtedy nepremeškala svoju šancu. Je dobré využívať príležitosti, kým je človek mladý, vynaložiť adekvátne úsilie a potom neskôr sa už môžeš "viezť"
@topanocka raz určite budeš mať
@ssnehulienka myslím že veľa vecí príde s vekom, ale je fakt že v 18tich som mala väčší "drive", odvahu a túžbu po dobrodružstve než teraz... Proste som vzala batoh a odišla študovať 800 km od domova Teraz by som už na niečo také bola príliš pohodlná, takže som rada, že som vtedy nepremeškala svoju šancu. Je dobré využívať príležitosti, kým je človek mladý, vynaložiť adekvátne úsilie a potom neskôr sa už môžeš "viezť"
@topanocka raz určite budeš mať
Napíš svoj komentár