V tridsiatke sa usadiť, dve deti, hypotéka, malý dom, alebo aspoň byt, jedno auto, možno aj dve, pre oboch, nedeľné obedy, nedeľné hádky, v pondelok radšej do roboty, prachy, pôžičky, v piatok alkohol, hudba z rádia, malborky.
Jebem vašu neslobodnú krajinu. Starých ožranov vo vláde. Jebem prácu od pondelka do piatku, občas nadčasy, možno robiť aj v sobotu, veď decká mi už lezú na nervy.
Nepotrebujem vaše autá, stačí mi bike, slobodné slová, tabak, kde tu niake drogy, voľná myseľ a nekonečné ulice.
Jebem na vaše odsudzovanie. Jebem vašu netoleranciu. Jebem váš odpor k láske rovnakého pohlavia. Jebem vaše hodnoty a odmietavosť k čosi inému. Jebem vaše postoje a flusám na ne.
Serem na vaše byznisy a karierné vzrasty, hlavy v šéfových ritiach, lásky na celý život, serem na vaše podjebávanie a zlomené srdcia, žiarlenie, strach, bitky, Habera v televízore.
Berem opice, záchvaty šialenstva, byť starý, slobodný, za všetkých no bez nikoho, po zobudený nad hlavou stále iný strop, istá neistota, kde tu strach, ale bez neho to nejde.
Slobodná myseľ. To je ten ciel. Bez výčitiek, bez hádok, bez podrazov.
Slobodná myseľ, vo vlastnom slobodnom svete.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár