Ľudia to zabudli zabudli na slová,
zabudli na vety, cesty aj posolstvá.
Stratili k sebe cesty aj smer,
toľko sa hašteria, že zabudli čo je mier.

Telo je premrznuté, prsty už niesu,
samota okolo a chlad až k mäsu.
Ženy sú neverné, všetko je fejk,
oči sa zatvárajú, posledný štek.

Ľudia sú zlý, ľudia sa nechápu,
ľudia sú pyšný a tvár ako atrapu.
Pocit je stratený, nevládze myslieť,
dúhy sa stratili, ostáva len šeď.

Zostáva jediné, povedať pravdu,
bolo by to krásne, má to však vadu.
sám ju totiž nepozná, neni sa komu zdôveriť,
zabudli komunikovať, pre lásku, pre pocit.

Túži po priateľstve, túži po slovách,
po nevinných objatiach, znova a znova.
Nevládze riešiť, stále to isté,
chce len podporu, má úmysli čisté...

Ľudia to zabudli zabudli na slová,
zabudli na vety, cesty aj posolstvá.
Stratili k sebe cesty aj smer,
toľko sa hašteria, že zabudli čo je mier.















Fuck!! aj tak som vôbec nepovedal čo som chcel..posrané,trápne básne

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár