A nasledujúci deň to prišlo. Tá správa ma zasiahla ako nečakaný blesk z belasého neba. Mam mi to povedala len tak obyčajným nenaliehavým tónom. Len tak z nej vyšlo, že sestra zlomila môj modrý dáždnik, ktorý mi daroval strýko. Ako to by ma vôbec nevytočilo, ale vo veci bol fakt, že ten strýko bol už mŕtvy a ten dáždnik bola jediná hmotná pamiatka, ktorú mi podaroval. Síce spomienky mi to nevezme, ale to zabolí. Totiž bola som veľmi malá. Pamätám si len, že vždy som pricupitala do jeho izby a on mi urobil z gauča takú perfektnú šmýkalku. Rodičia mi povedali, že som tam chodila veľmi rada a on ma mal neuveriteľne rád. Narozdiel ju, ktorá ho to len donútila rozhádzať a potom ju to prestalo baviť až tak rád nemal. Vlastne ona mi vždy robievala zle. Neviem či by sa vám páčilo keby sa pekne hráte ona len tak k vám podíde a sotí do vás. Bola divná a aj je. Jednoducho ja ju asi nedokážem pochopiť.
No to s tým dáždnikom by sa jej dalo pokojne prepáčiť keby za mnou prišla a ospravedlnila sa mi, no ona nie. Jej to bolo totálne jedno. Vlastne jej bolo vždy totálne všetko ukradnuté len ona sama nie. Nepochopím takých ľudí.
Tak som potom šla za ňou s takým vražedným výrazom v tvári a spýtala som sa jej čo to má znamenať s tým dáždnikom. Tak tá sa na mňa ani nepozrela a len tak akoby nič mi povedala, že no čo, veď keď mi to tak vadí mi kúpi iný a okrem toho som jej ho dovolila si vziať(dodávam, že sa ma to pýtala tak cca pred rokom vzala si ho raz a odvtedy ho nepoužila), ale keď mi tamto povedala ja som fakt myslela, že ju zabijem. Potom som už pokračovala s dosť zvýšeným hlasom. Vravela som jej niečo v zmysle, že si totálne nevie vážiť veci ani ľudí, že niekto môže mať svoje veci rád a nemusí na nich srať ako ona, pretože z nej vyhŕklo, že to bol len obyčajný dáždnik a že vôbec nevadí, že jej ho raz prevrátilo. Ona aj napriek tomu musela pokračovať a sklopiť ho nemohla lebo jej úžasné zdravie je predsa dôležitejšie a už aj tak meškala na stretnutie so svojím „úžasne dokonalým“ priateľom. A dokonca bola taká naivná, že žila v tom, že ten dáždnik to vydrží. Ináč nepochopím v akom sne žila lebo ,mimochodom, ak sa jej prevracal tak mokrá byť už musela aj tak. A po tom všetkom vám ešte vykričí, že ste sprosté decko, ktoré považuje za zábavu stáť v piatky vonku na námestí a nie sedieť niekde v slušnej nefajčiarskej kaviarničke plnej oblizujúcich sa ľudí, ako to vidí ona. To dievča už fakt nemá hranice a toto nie je jediný jej „zločin“. kašlem na to a ešte som zabudla dodať, že tá slečna „dokonalá“ ho vyšmarila len tak niekde do kontajnera pri pošte. A ani jej to nebolo fakt ľúto. Povedala prepáč a tým som to mala nechať tak. Tak vidíte akí ľudia chodia po svete.
Týmto príbehom som vlastne chcela povedať, že nepochopím takých nevďačných ľudí čo vidia len samých seba. Rodinu vidia len, keď niečo potrebujú a priateľov si vlastne ani nevážia a nehľadajú na nich to dobré len ich chyby. Tým zas nechcem povedať, že sestra je taká, ale aj jej patria nejaké vymenované vlastnosti. Nepoviem, niekedy je super a vychádzame spolu úžasne, ale stále sa to niečím pokazí a už ma to štve ja sa snažím, lae tak to fungovať nebude, keď sa snaží len jedna strana a neviem prečo to potom udobrujem skoro stále len ja.
Je to možné?
Komentuj
4 komenty k blogu
1
d170
8. 3.marca 2008 21:48
jej sa to možno raz vráti, čo teraz ona robí tebe
3
nj, súrodenci.. ale si myslím že aj ked sa náhodu zlomil, tak ho nemala vyhodiť no.. možno by sa dal dáko opraviť, alebo by síce ležal pokazený na poličke, ale bola by to pamiatka
4
ludia Vam unika pointa..ja som tym chcela povedat, ze aki su ludia nevdacni..to nie len ona..vsak aj ju mam v podstate rada a jeden dazdnik to nepokazi..len ono to boli ak sa nieco take stane a ak to ta osoba este tak vezme...a su aj ovela horsie veci ako toto..a ovela horsi ludia..alebo ovela blbsie nazory na svet ako ma ona..minule som napr. v jednmom profile citala nieco typu, ze mne sa nepytal nik ci sa chcem narodit, tak preco mi vravite ako mam zit?toto je tiez na zamylsenie
Napíš svoj komentár