Pegas12
27. 7.júla 2008 02:56
Aký je to pocit mať mamu alkoholičku? Aké je to na matku vytiahnuť nôž?
Matku vyhodili s práce. Robila tuším upratovačku – nie som si sto percentne istý, ale to nie je podstatne. Mala dcéru a syna. Dcéra je postihnutá a bola v ústave kde sa o ňu dobre starali. Syn je normálny chalanisko, o nič lepší a ani o nič horši ako ostatní. Mala ešte svojho priateľ a, ktorý ju zakaždým za chrbtom nezabudol poohovárať, ale vždy pri nej verne stál a sám povedal, že ju ešte stále miluje. A prečo píšem stále?
Ako ju vyhodili, tak sa jej asi vyhodili aj všetky peniaze, zostala švorc. S prídavkov vyžiť nemohla tak si povedala, že sa bude starať o svoju postihnutú dcéru a dostane aspoň viac kešov. Tak sa aj stalo dcéra odišla s ústavu domov už navždy a nie len na chabý víkend. Možno prvé dni to mohlo byť super. Mama sa starala, varila a robila jej program. No keď došli prvé peniaze zo socialky neputovali na celkové blaho rodiny ale na blaho mamičky. Cigaretky sa len tak blafkaly jedna za druhou potom nasledoval tvrdý alkohol – však trebalo si trochu vypiť keď je taká nuda. A takto to pokračovalo ďalej a ďalej k horšiemu. Obscénne výkrik a hádky so svojim priateľom vyvrcholili väčšinou tým, že ho vyhodila s bytu. Potom sa vždy na to nejako zabudlo a pokračovalo sa ďalej. Časom už ani nezačala vychádzať von. Nákupy prebiehali tak, že dala svojmu priateľovi lístok čo chce. Väčšinou tam boli zahrnuté aj cigarety a vodka. Piť a piť nič viac, čo sa starať o deti však sa dajako postarajú o seba. Životný štýl, ktorý stojí za to. To asi bolo jej heslo, s ktorým si donekonečna pripíjala. Nezobudila sa ani vtedy, keď s nej boli deti tak zúfalé, až vytiahli na ňu nôž a vyhrážali sa jej, že ju zabijú. Pila, pila a len pila a ako jej priateľ povedal: ,,Za chvíľu pôjdete na pohreb, už leží na smrteľnej posteli." Ani sa nevládala zdvihnúť a len ležala. O pár dni jej začalo byť strašne zle a vracala. Už vtedy chceli zavolať 112 ale ona nechala. Stále vracala a nakoniec sa to dostalo do takého štádia že umierala svojmu priateľovi na rukách. Teraz leží v nemocnici a je v kóme a dúfam že prvé čo povie, keď sa zobudí nebude:„Kde mám poldecák?“
Jedna poznámka na záver - jej mama bola tiež alkoholička, nakoniec sa prepila a umrela.
Po jednom dni od napísania článku – chcem smutne povedať, že mama týchto dvoch detí sa pobrala na onen svet. Dúfam, že tam hore bude šťastne pozerať na svoju rodinu a stáť pri nich aj keď o tom nebudú vedieť.
Skutočný príbeh
Komentuj
7 komentov k blogu
3
je strašné že sa taéto veci dejú ...a vôbec to nechápem. aj keby tým ľudom sa nedostalo vzdelanie nebolo im vštepené prirodzené správanie a hodnoty...ale veď to sú veci ktoré má človek vnímať sám, je prirodzené starať sa s láskou o potomstvo a rodinu nie??strašne ma sere keď počujem takéto príbehy...
a čo úbohé deti...na to neni čo napísať
a čo úbohé deti...na to neni čo napísať
5
vidim v tom smutnu realitu pred ktorou velal udi zatvara oci zivot je sice nespravodlivy ale nie ku kazdemu rovnako nikto si nevyberie do akej rodiny a do akych podmienok sa narodi je mi uprimne luto ze niekto ma uz v dectve problemy za ktore si sam nemoze a ked clovek strati sudnost a hlada ulavu tam kde nie je... to uz sa blizi k absolutnej prehre ale tento pripad nie je jeden nie su dva taketo pripady su vsade okolo nas a veci ako potlapkanie po pleci , uznanie,pochopenie maju moc dodat energiu s ktorou sa da dost prekonat vy my co sme sa narodili do rodin kde je '' relativny'' pokoj (lebo dokonale to podla mna nie je nikde) dakujme bohu a nezatvarajme brany ludom ktorym staci tak malo aby boli stastni.... big pochvala autorovi blogu je dobry
6
Hmm smutný príbeh, ale nie zrovna neobvyklý, bohužial. Aké je to to pocit mať mamu alkoholičku ? No stručne na piču, viem o čom hovorím. Ale zas.. neviem... treba to vždy vidieť z oboch strán. Tým ju, neospravedlňujem,ale...
Napíš svoj komentár
a inak sklony k alkoholizmu su vraj dedicne.