Parkovisko pred ňou je takmer prázdne a zaplavuje ho svetlo pouličných lámp. Z neďalekej benzínovej pumpy práve odišlo auto a ani zďaleka nič neprichádzalo...
Práve teraz má príležitosť...príležitosť sa ísť aspoň trošku opláchnuť. Dvíha sa zo zeme aj s taškou v ktorej má celý svoj majetok...niekoľko starých šiat a pár drobných, ktoré dnes nazbierala. Už pár dní sa jej nepodarilo dostať k nejakému umývadlu a už sa hnusila sama sebe.
No dnes sa jej to podarilo. Wecko na pumpe naštastie nebolo zamknuté. Zložila sa pri umývadle, zohla sa a pustila na hlavu vodu...studená...no nevadí. Super, je tam aj zvyšok mydla, tým sa jej podarí zmyť tú mastnotu z vlasov. Nakoniec si opláchla aj zvyšok tela, ako sa len v týchto podmienkach dalo. Vymenila si druhé tričko, ktoré jej nedávno dala jedna staršia pani.
Zahľadela sa do zrkadla...tridsiatku mala ešte ďaleko pred sebou ale jej tvár už začínali brázdiť vrásky a pod očami mala tmavé čierne kruhy. Vlasy mala kedysi krásne, plavé a husté, no po tých neostala ani stopa. Teraz boli riedke a bez lesku a sem tam sa už objavovali aj sivé pramienky. Keď si ich rozčesávala starým hrebeňom, ktorému ostalo len pár zubkov, tak jej vypádavali chumáče...Radšej to vzdala...
Takto žila už pár rokov, odkedy ju matka alkoholička vyhnala z domu, nemala kam ísť, nemala nikoho a túlala sa po uliciach.
Vychádzala z wc, oproti nej išiel pumpár. Všimol si, že wc nie je zamknuté...zbadal ju a začal na ňu kričať a nadávať jej. Utekala rýchlo preč...Nemali to radi...ale pre ňu to bolo jediné východisko, musela si nejako pomôcť.
Aj po krátkom behu sa zadýchala...už nemala síl nejedla poriadne tri dni a v bruchu cítila priehlbinu.Spočítala pár drobných, ale tie jej nestačili na jedlo. Skúsila ich hodiť do telefónneho automatu a vytočila číslo domov...niekto to dvihol...Nepovedala nič. Na druhej strane počula strašne zachrípnutý, prepitý a prefajčený hlas, ktorý sa znovu pýtal, že čo je??? Znovu nehovorila nič, neodpovedala. Počula ako to na druhom konci kliklo...zložila...Vždy keď jej ostalo pár drobných, skúsila zavolať domov, no nikdy sa neozvala...Prišlo jej trochu ľúto, ale radšej na to nemyslela.
Znovu si sadla na miesto pod múrom, tak ako zvyčajne. Zavrela oči a snažila sa zaspať a nemyslieť na to, že je hladná. Po chvíli ju z driemot vytrhol silný rachot a dážď, ktorý bol čím ďalej tým hustejší...Vyskočila smerom k parkovisku, kde stále bolo niekoľko áut. Nad hlavou jej zúrila búrka. Po pár krokoch bola premočená do nitky...
Pribehla k prvému autu a snažila sa ho otvoriť...nič..Takto išla zaradom...Aspoň nachvíľku, kým neprejde búrka sa chcela schovať pred studeným dažďom a silným vetrom. Premoknutej, trasúc sa od zimy sa jej podarilo otvoriť jedno auto. Vošla dnu a ešte chvíľku ju mrazilo zmoknuté tročko na jej vyziabnutom tele. Pozerala ako dažďové kvapky stekajú po sklách auta a počula ako bubnovanie na kapotu pomaly prestáva...
Na malú chvíľku ju napadlo, že tu by sa mohla vyspať pohodlnejšie ako na studenej a teraz aj mokrej zemi...ale nie...Raz to tak urobila a keď ju tam našiel majiteľ auta, vyhodil ju a zbil ako prašivého psa... Keď dážď utíchol, tak rýchlo vystúpila dúfajúc, že ju nikto nezbadal...
Vzduch bol ostrý a čerstvý po búrke, no jej sa mrazivý chlad dostával až pod kožu. Po dlhšej prechádzke nočnými uličkami, ktoré lenivo osvetľovali lampy, nakoniec našla na jednom sídlisku opustenú lavičku pod skupinkou stromov, cez ktoré sa nepredrali dažďové kvapky. Lavička bola viac-menej suchá. Zložila sa tam, trasúc sa od zimy, bledá a zoslabnutá od hladu...pomaly zaspávala...a už sa nikdy nezobudila...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
s.i.m.a.
17. 9.sept. 2007 19:25
Nádherné,veľmi sa mi to páčil
2
Nemam slov,tento pribeh ma velmi zarmutil,velmi smutne no najme krasne...paci sa mi to
Napíš svoj komentár