Slová padajú

ako kvapky

ponurého dažďa

Bez zmyslu.


Ulicu omýva šeď.

...


Zmysel si tvoríš

Len preto

Aby si si potvrdil

Opodstatnenosť bytia.

Akosi nám uniká, že to nie je dôvod,

Potvrdzujúci našu premisu.

...


Tváriš sa, že si kamarát.

S trojzubcom priloženým k vaku plného hnisu tvojej podstaty,

pripevneným na klenbe duše,

sa ťažko bude hovoriť nie.

Všakže.

...


Kto hodí kameňom

Ten bude kráľom.

Hodujú, smejú sa.

Kráčaj.

Aj tak ťa raz dostihnú chytia hodia na jatky.

Spoločnosť tupých hláv, masiek a zvierat.

Tá spoločnosť, ktorú tvoríš aj TY.

...


Občas plačeš.

Občas sa smeješ.

Občas hovoríš.

Občas niekde

v hĺbke

objavíš

SEBA.


Dotkneš sa.

Je to tak zvláštne mäkké. Mazľavé. S ostňami. Pichá to.

Nevydržíš to.



Nahá pravda,

odená vo franforcoch utkaných z poznania

Tak nebezpečne krásna


Špata.


Na zjazvenej tvári jej hrá úsmev.


Šialene krásny úsmev.


Úsmev mŕtveho novorodenca.




 Blog
Komentuj
 fotka
indelirium  29. 9. 2010 17:52
Tá pesničky na začiatku sa mi veľmi páči.
 fotka
ppfx  29. 9. 2010 19:40
užasnutá, aj z hudby
 fotka
dog_food  29. 9. 2010 21:30
zapôsobilo to na mňa dosť znepokojujúco
 fotka
radiophonic  29. 9. 2010 23:25
Polansky a Maserati.
Napíš svoj komentár