Slová padajú ako kvapky ponurého dažďa Bez zmyslu. Ulicu omýva šeď. ... Zmysel si tvoríš Len preto Aby si si potvrdil Opodstatnenosť bytia. Akosi nám uniká, že to nie je dôvod, Potvrdzujúci našu premisu. ... Tváriš sa, že si kamarát. S trojzubcom priloženým k vaku plného hnisu tvojej podstaty, pripevneným na klenbe duše, sa ťažko bude hovoriť nie. Všakže. ... Kto hodí kameňom Ten bude kráľom. Hodujú, smejú sa. Kráčaj. Aj tak ťa raz dostihnú chytia hodia na jatky. Spoločnosť tupých hláv, masiek a zvierat. Tá spoločnosť, ktorú tvoríš aj TY. ... Občas plačeš. Občas sa smeješ. Občas hovoríš. Občas niekde v hĺbke objavíš SEBA. Dotkneš sa. Je to tak zvláštne mäkké. Mazľavé. S ostňami. Pichá to. Nevydržíš to. Nahá pravda, odená vo franforcoch utkaných z poznania Tak nebezpečne krásna Špata. Na zjazvenej tvári jej hrá úsmev. Šialene krásny úsmev. Úsmev mŕtveho novorodenca. Blog 14 0 0 0 0 Komentuj