Krvilačná túžba

Je v pasci. Pavučinky osudu pomaly, ako zákerný pavúk, sťahujú svoje siete...Viac a viac. Zamáva krídlami... pávími perami. Pulzujúca bolesť ňou prenikne až po končeky prstov. Chveje sa. Slzy stekajú po červených lícach... A podmanivé mačacie oči... miznú. Farbičky sa lenivo vpíjajú do kože... Machule si uzurpujú svoju daň. A tak sa krása vybrala na dovolenku.

Neprestáva dúfať. Raz utečie. Bude voľná, ako vietor, vejúci na pláňach... Ale čo má robiť teraz?! Nechce čakať. Čakanie zabíja.

Kútiky úst sa zvlnili a vytvorili úškľabok. Úškľabok plný bolesti a nevypovedaného.
Nechce čakať. Viac už nemôže...
Siahla pod posteľ a vytiahla lesklý predmet. Miestnosť osvetlili iskrivé odlesky, tancujúce po stenách. Zrazu sa sklonila a horúčkovito priblížila čepeľ k sebe. Pozrela na ňu. Do nej. Vidí cudziu ženu. Cíti chlad.

Ostrie sťa zrkadlo... reflexia zúfalstva, nepríťažlivosť, bezmocnosť, temnota, milovanie, a osoba, pre ktorú by obetovala... až príliš.

Urobí to teraz. Definitívne.
Nadýchla sa, pevne zovrela nôž ...

...

Dvere sa otvorili. Jasný lúč svetla preťal temnotu, ľpejúc na čiernej, ako by bola jedinečná.
„Láska, prišiel som skôr z tej obchodnej večere a do-...“

Na zemi sa rozpíja malá, väčšia, postupne nové územia dobývajúca machuľa.
Tmavočervená, vyškierajúca sa svetu, kráľovná moci...

-Neskoro-

...

Ozvalo sa ostré zavŕzganie bránky. Vysoká štíhla postava stlačila kľučku a dvierka so škripotom povolili. Nečujné kroky, náhliac sa, vtláčali malé pečate bytia do zeme.
Zrazu zastali.

Žena sa zasmiala a odhodila špinavý nôž.

Roztvorila ruky dokorán... Bežala... v ústrety slobode...

 Vymyslený príbeh

6 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu