Rozhodla sa. Uletí.
Vintage ceduľa
–CLOSED-
Farebné žiarivky
Jedna je vybitá
Svetielkuje
Jedovatozelene
Kolembajú sa
Ťažia mihalnice
Visia ako laná
Prežraté červotočmi.
Ticho.
-Je tu niekto?
Mrazivé ticho.
-Ochabnuté telo sa kolíše dopredu dozadu v strojovo presnom rytme.
Sklenený pohľad hovorí, že ona tu už nie je.-
...
„Vieš... šla na výlet. Letela!“, povie mi malé dievčatko, s vážnosťou celého sveta, zlievajúceho sa v jej tmavých okáľoch.
„Chceš lízatko, ujo?“, natrčí mi rúčku a podáva sladkosť.
Mlčky si vezmem lízatko a nechápavo hľadím na dievčatko.
Útržky šoku, odmietnutia a krutého pochopenia zároveň, miešajú sa, zapletajú, vlievajú jeden do druhého, až neodmysliteľne patria k sebe a ja sa cítim ako kúsok farebného sklíčka v kaleidoskope, ktorým niekto nedočkavo otáča. V hlave mi začne zrazu prudko veliť protivný diktátor menom migréna. Aj zajtra je deň, pomyslím si. Ťažkým krokom odchádzam preč. Niečo mi však preblesne hlavou. Na sekundu sa z náhleho popudu otočím –
...Ulicou naplnenou ruchom života sa nesie tenký hlások. Dievčatko, naďalej samo stojí, a s múdrosťou starešinu hovorí svoje posolstvo. Ľuďom naokolo.Vetru. Muškám, ktoré nad ňou poletujú.
„Viete... šla na výlet. Letela!“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
radiophonic
4. 9.sept. 2010 00:50
Ach, Tina..., si skvelá.
Napíš svoj komentár