Má okolo 32, možno viac, jazdí na čiernom starom aute nemeckej značky a myslím že je nejaký úradník, možno poisťovateľ, alebo bankár. Zastaví hocikde, vytiahne z auta papiere, dá ich popodpisovať ľuďom ktorí sa snažia byť milí a pohostinní – nemajú často návštevy, zväčša k nim nikto nechodí. Oblečený má čierny oblek – klasika pre niekoho ako je on. Snaží sa zapadnúť, šaty predsa robia človeka a je na čase aby ho ľudia začali brať vážne. Žije obyčajne, na stretávkach z vysokej sa zvykne chváliť, aspoň na chvíľu hrá sám pred sebou že je niekto iný, je to obyčajný človek, ani by ste si nevšimli že okolo neho prechádzate, až kým nevyvraždil svoju rodinu a pár susedov.

Naďalej si jazdí na tom čiernom nemeckom aute, neuteká pred ničím, hoci vie, že do pár hodín ho budú vypočúvať, neskôr ho zatknú. Život pre neho nikdy nedával zmysel. Často premýšľal nad otázkami na ktoré si sám vymýšľal odpovede, napríklad : „Čo ak by existoval na svete človek, ktorý dokáže vidieť budúcnosť? Dal by som tomu človeku za ucho, keby mi povedal aký budem o pár rokov? Urazil by som sa a snažil by som sa svoju budúcnosť zmeniť?“ Bude mať dosť času popremýšľať o svojich úvahách..

Jeho chybou bolo, že vždy ak mu niečo napadlo hľadal dôvody, prečo sa jeho myšlienky nedajú zrealizovať. Stával sa zatrpknutým človekom, ktorý sa nevedel tešiť z drobných radostí a vždy ak mu jeho blízky darovali kvety, nechal ich zvädnúť, pretože mal pocit, že si ich dary nezaslúži. Neskôr si kúpil zbraň a schoval si ju do šuplíka. Prihováral sa jej, ale nedokázal to spraviť. Nie preto, že by sa mal rád...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
greenbunny  11. 5. 2011 00:12
aach prečo ten záver taký strohý?
Napíš svoj komentár