Strach

Ahojte. Volám sa Patrícia a mám mladšiu sestru Terezu. Veľa krát prišla ku mne s prosbou, aby som jej priniesla večer piť, alebo príde ku mne do postele si ľahnúť, lebo sa bojí tmy. Nikdy som jej nerozumela a väčšinou som zahundrala niečo také ako: ,,jaj, ty bojko!“ a spala ďalej. No dnes ju chápem dokonale. Uvedomila som si, že sa bojím oveľa viac a oveľa nezmyselnejších vecí ako ona. Začnú sa mi potiť ruky a drkotať zuby už len pri pomyslení na to, že nebudem dobrá, alebo sklamem. Bojím sa, že či už v škole, alebo v osobnom živote zlyhám a tým sklamem ľudí, čo ma ľúbia. Milujem svojich rodičov, kamarátov, sestru, proste všetkých ľudí, čo si k sebe pripútam a uvedomujem si aké mám šťastie, že ich mám. Staré porekadlo hovorí, že nič netrvá večne a práve toho sa ja obávam. Snažím sa zo všetkých síl aby som mala dobré známky a tým potešila rodičov, snažím sa pomôcť kamarátkom, keď majú problém a pritom všetkom dúfam, že ma majú radi a neopustia ma. Toto je iba zlomok môjho strachu a už teraz si želám radšej sa báť vecí ako je tma. No môj najväčší strach pramení z pocitu, že musím byť za každých okolností úspešná. Nehovorím teraz o hre, v ktorej prehrám ale o živote. Bojím sa, že ak neuspejem, zmarím všetko čo do mňa rodičia vkladajú, všetko o čo sa tie dlhé roky snažím a pre čo žijem. Aký je vlastne úspešný život? Myslím, že pre každého toto slovo “úspešnosť“ znamená niečo iné. Pre niekoho skvelá práca, iný sníva o malom dome na konci mesta. Je to vlastne synonymum ku šťastiu. Hovorí sa, že strach má človek k niečomu nepoznanému. Ja sa teda bojím svojej vlastnej budúcnosti. Bojím sa, že nebude taká akú som si ju vysnívala a tak sa trasiem pred každým dňom, aby som niečo neskazila.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu