Comptine d´un autre été

Kedysi, nebolo to tak dávno, bola som len malé korálkové dievčatko. Bola som farebno sivá, kreslila si ceruzkami v topánke dúhu na oči.
Takú čiernu, bielu, dvojdielnu.
Rada som mávala prestreté na rukách náramky priateľstva, čistú vodu vo fľaši a len tak ležiac na posteli, do tmy som pozerala na okná a chcela vedieť kde končí modrý dym.
Len tak, a a ruky za hlavou, podopreté snami, dvíhali ma do výšky, a potom spľasli ako bublina a ja som spadla na lakte.
Bolievalo to.
Často.
Často som padala, často ma sny zrádzali. Niekde v hĺbke driemal jeden, ktorý som tlačila na dno, bála som sa jeho prebudenia a hlbšieho oživenia. Raz, keď začali dozrievať jablká, skryla som ho do duše niekde ďaleko, lebo bol silný. Nemohla som s ním len tak žiť. Chcela som sa ho zbaviť, ako nádherného nepochopeného kvetu, bála som sa ho. Povstal by zasa raz a celú ma pohltil, so všetkou svojou smrteľnou vášňou.
Potom si prišiel ty, taký veľký ujo s hnedými očami.
Vlasy si mal dlhé, keď sme sa prvý krát stretli.
Môj svet sa zrútil, akonáhle si do neho vošiel, zrútili sa múry, všetko, čo som okolo seba starostlivo budovala dlhé mesiace, uzatvárajúc svoj svet výlučne pre seba. A on spadol ako domček z karát. Dych sa mi zatajil, hlava očervenela, hruď sa roztancovala pod tlakom divo bijúceho srdca.
Skrývaný, potlačovaný sen vyskočil z tmy na svet a objal ma úplne celú, obalil do seba a ja som sa mu poddala.
nesníval sa mi len v noci. Teraz bol skutočný. Zreteľný. Mohla som ho cítiť. Vidieť. Ochutnať. Chytiť. Počuť. Mohla som ho nasať celou bytosťou a vedeieť, že na svete nie je nepárny počet ľudí.
Svet bol párny.
Aj jednočísla mali svoje exponentálne páry.
A raz bude i tá zvädnutá kvetina šťastná
lebo hviezdnym prachom poprášim
teba celého
a všetko bude dobré.
tak dobré až to bude ležať dolu hlavou
so zatvorenými očami
a pootvorenými ústami
cez ktoré vychádza kúsok stonu, kúsok šťastia,
kúsok blaha
kúsok extázy
vybozkanej do nepochopiteľna
do tlaku spojených
pier.
voľnosť pokrytá čiastočkami
jasu
šťastie sa dalo vyjadriť len vodou
blízko mojich očí.
kvapkajúcou preto, lebo jas, ktorý sa z nich kúdolil štípal a slzy tielki, aby pokvapkali zem, aby ju poznačili.
Aby som nikdy nezabudla
kde som nechala svoju
zvláštnu
dúhovú
tvoju
dušu.

 Blog

21 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu