Vyhadzovala rukami, podľa ročného obdobia.
Na jar sa len točila v daždi pod stromami, v lete ležala v tráve a robila do trávy pomyselných anjelikov, a pritom bruškami prstov jemne preberala trávu.
Na jeseň kopila lístie a vyhadzovala ho do vzduchu a smiala sa doň.
v zime tancovala v snehu a spievala si.
Cez deň ohýbala chrbticu pri okne v kuchyni vo svojom malom byte s červenou tapetou a korálkovým závesom. brnako po ňom prechádzala prstami, hmkala si a od okna s muškátmi na ňu hľadel čierny kocúr.
Nikdy mi nechcela povedať jeho meno, vraj je príliš kocúrske a úplne by ma ohromilo.
Mal som Agnes rád takú akou bola.
Čakával som ju s Voltairom na vodítku pred Sacré Coeur na bielych schodíkoch a vyzeral som jej hojdajúce sa boky v ohromnom dave ľudí.
vždy sa predierala a s rozkošným " pardon!" a úsmevom skrytým do klobúka sa tlačila ku mne.
večer sme si sadli na posteľ,opreli sa chrbátmi o stenu a ja som fajčil cigaretu a v druhej ruke som mal pohár s vínom a ona fajčila svoju fajku druhou rukou prstami preberala švy na patchworkovej deke a pýtala sa ma aký som mal deň.
potom vyskočila, pustila platňu a tancovala mi pred očami, kým som ju neschmatol a miloval ju až do rána bieleho.
robila mi na raňajky svoje špeicálne recepty z byliniek,od ktorých voňal celý byt.mávala na sebe šaty z bieleho ľanu a na pleciach boli nazberkané a stiahnuté gombíkom v tvare sedmokrásky.
ona cela bola sedmokrásková. sedem krás v tejto malej trojhlaustej tvári posiatej pehami, sedem krás v jej nežnej hrudi rozochvenej dychom, sedem krás v jej ladnej rýchlej chôdzi, milión krás v nej samej, lebo bola zvláštna, moja, malá čarodejnica.
večer keď si rozpletala alebo zapletala vrkoče podľa toho akú mala náladu a podľa toho či chcela byť za vílu, alebo za dievčatko,tak sa ma vždy pýtala na zaujímavosti ohľadom mojej hudby. chcela vedieť na čo som myslel keď som zložil tú a tú a tú skladbu a vždy keď hádala, tak uhádla.
mohla byť skutočná?
mohla.
bola.
všetky jej úsmevy, odlesky v očiach,pohyby, jej koláče, jej cestoviny a šaláty, jej malé bosé nôžky, všetko bolo skutočné.
raz s nami zastane svet, lebo tento príbeh neopíše žiadna kniha, žiadna hudba, žiaden film, ten len príde a odíde, ľudia sa rodia a umierajú. a my raz budeme čeliť zániku, jedného krásneho dňa.
ak umrieme, tak umrieme, ale medzitým budeme žiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár