Mala by som

Mala by som ísť preč.
Nesedieť tu a len tak pozerať do steny, do stien.
Mala by som vypnúť tú hudbu, mala by som.
Núti ma to tu sedieť, medzi dvoma stenami, na rozhraní dvoch svetov.
Ísť povesiť bielizeň.
Aby mohla tancovať s prievanom v byte a rozvoňať ho.
Mala by som ísť urobiť čaj.
Aby ma oslobodil.
Aby ma očistil.
Aby to zo mňa všetko zmyl.
Únavu, tieto dni, tieto svetlá, tieto tmy, aby zo mňa zmyl mňa.
Aby som ostala čistá, nová, celá, usmiata.
Mala by som.
Vychutnať si vzduch.
Nadýchnuť sa z plných pľúc, aby sa roztrhli okovy čo mi väznia hrudník. Vdýchnuť, nechať kyslík nech mi vymaže pamäť. Vdýchnuť a potom vydýchnuť všetko. Nosom by vyšlo všetko.
Len tak. Vzduchom.
Potom by som si umyla ruky, vyčistila zuby, dala si studenú sprchu, a bola by som zasa nová.
Postaviť sa do dverí a hľadieť.
Žmúriť naprieč svetlom. Do ranných bleskov svitania.
Do len takého ničomna.
Prestať rozmýšľať a začať vnímať.
Vímať tak silno až sa mi zavrú oči a začnem sa usmievať.
A počúvať.
Počúvať aby sa mi obnovilo všetko len to krásne.
Tóny a srdce tancuje do ich rytmu, oči hľadia pod ich poryvom, pery sa pohybujú so slovami.
Ísť von a len sa nevrátiť aspoň po niekoľko dní.
Len tak si sedieť na pni v lese a sledovať slnko na oblohe a rátať koľko je asi hodín.
Palicou do zeme vyrývať slová. Obrázky.
Len tak si polihovať v tráve. Cítiť silu od zeme. Cítiť šumy stromov v spánkoch. Ako si ma hladia, ako ma strážia, ako ma chránia.
Preberať prstami trávu.
A potom tými prstami prebrať tvoje vlasy, pritúliť si k sebe tvoju hlavu a objať ťa.
Tak aby si vedel že toto je to pravé.
Tak aby si počul tlkot môjho srdca a ja tvoj. Aby splynuli v jeden tlkot.
A aby tak ostali.
A bili by naveky.

We had a promise made
we were in love.

 Blog

19 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu