Ty ideš ulicou.
V ruke nesieš obal na gitaru.
A ideš a zima sa ti omotáva okolo krku a ty ju striasaš.
Zastavíš na križovatke ulíc a tam obal pokladáš na zem, nadvihneš veku a vyberieš gitaru.
Zvykol si ju mať opretú o klavír, tam kde si na nej hrával Agnes. Tam kde sedela so surrealistickým hrnčekom a ja som ti ju vymyslela. Dúfam že som ti ju domyslela do celého života a prepáč mi že ti do neho (ne)zasahujem.
Tak vybral si gitaru a zavesil si si ju cez plece a postavil si sa na ulici k stene kde predávali kvety a začal si hrať.
Hral si, len tak si si brnkal po strunách a ľudia sa pristavovali
pristavovali.
pristavovali.
Usmievali sa, a počúvali a hádzali ti drobné. A ty so zavretými očami si pozeral až na dno toho veka kde si hľadal ten prach z klavíra ktorý zvírila Agnes svojím pohybom.
Potom otvoríš oči, rozpačito hľadíš po ľuďoch a hľadáš tvár, takú na ktorej ti pohľad ostane dlhšie ako na márnivú sekundu.
A opäť zavieraš oči. A ľudia na teba hľadia, snažia sa vynútiť si tvoj pohľad, hlavne dámy a ty radšej pozrieš na staré domy
ty radšej pozriešdo výkladu oproti
ty radšej zavrieš oči
ty radšej pozeráš do neba
a potom prídu také tóny ako vír
ako nebezpečná krútňava
a ty pozeráš všade len nie ne tie dámy
a ju nenachádzaš lebo vieš že ju tam dnes nestretneš.
prídeš inokedy
We´re following a road of pain.
We´re all running away to death.
Please, come back and hold me tight,
Let's burn and burn again.
All in all, we will be ashes
Floating in the winds.
potom so zatvorenými očami dospievaš, potom dohráš, posledná struna dobrnká, položíš gitaru do obalu, obal zavrieš, zdvihneš za rúčku a ideš ďalej ulicou až dokým sa mi nestrácaš z dohľadu
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.