O cigaretách, a aj nie celkom o cigaretách

Prvé cigarety som si kúpila vo veku 23 v januári 2017. Dovtedy som stále len od niekoho vypýtala, alebo ukradla mame. Cigarety dáva málo ľudí a ešte menej sa o jednu podelí.  Je to intímne, zdieľať cigaretu. Vaše pery sa spoja na zahnednutom filtri, i keď to cez cigaretovú chuť necítiť.  Zblíži to. Ale život naučí človeka kupovať si cigarety sám a deliť sa o ne s ľuďmi, s ktorými by som sa vedela podeliť o všetko.  Teda, aspoň o väčšinu vecí.   Rada sledujem o druhej na balkóne  v balkónoch zvyšnej časti sídliska či niekto fajčí. Je to prepojenie na diaľku, všimnúť si malú červenú bodku ktorá tmavne a rozžaruje sa, premostí to ľudí na diaľku. Noc je ťažká, treba si zapáliť, alebo je to tesne po sexe a tiež si treba zapáliť. Na stenách  je cintorín odvážneho hmyzu.  Pamätám si ako sme fajčili o pred desiatou okolo marca minulého roku na stanici čučoriedkové cigarety a povedal mi že strašne túžim po pravde, som zrodená z pravdy. Áno som. 
Viete že niektorí ľudia sú písmenkoví? Na čas sa zhmotnia a potom sa opäť premenia na písmenká, keď o nich niekto napíše, zmiznú do knihy a vy si uvedomíte že neboli nikdy skutoční, len možno zhmotnené predstavy  zvinuté do slov, viet, pasáži odsekov. Alebo tvorili len kapitolu vo vašej knihe.  To čoskoro sa zmenilo na nikdy. Je tam ticho. Vlastne nie ticho. Nieje tam nič. Už zmizol, zabudol, zmenil, a má iný život,  Plný príhod o skrývaní sa v skrini a v kvetináčoch na intrákovej izbe, robí si popolníky z vaječnej škrupinky, a tie potom hádže do koša. 
A ja som tu ostala, v mojej malej premýšľavej rozprávke bez konca, bez happy endingov, len samých začiatkov a žiadnych ukončení, len ticha a náhleho prádzna. Nič nie je dokončené, nič nie je ukončené, všetko je odrezané. 
People come and people go? 
Nie. nechodia preč. Vyparia sa do ničoty. Out of blue. 
Bez vysvetlenia, ktoré ani netreba, vysvetlila a pochovala som sa sama, ja viem. najradšej by som to vzala späť, nebolo tam zaľúbenie. len načiahnutie sa po niečom hmotnom. ale ty si myšlienkozof, bonviván. a tí sa nikdy nedajú chytiť. 


Chýba mi to kamarátstvo. Už dlho sa nikto nezhnusil nad mojimi lacinkovými kombináciami.  Dobredobre ? 

Zlezle.

 Blog

9 0 0 0 2

Komentuj

7 komentov k blogu