Valčík zabúdania

Chcel si odísť? Tak zmizni. (prosím)

I tak sa už vytrácaš. Dymíš? Blikáš? Berieš späť osmózu našich duší? Tak Ber. Utekaj. 

Zmizni.I tak sa už vytrácaš. 

Zhorel? Stratil sa? Neprišiel?

Krok. Dva. Za mnou mizne svet. Ty a tvoje topánky na všetkých uliciach. Zmizli.

Nič.  Krok, si preč, krok dva, prechodím ťa. Si len dušonádcha. Preč, preč,... Stoličky, kaviareň, kreslá, ulice, kandelábre, slnká, nekonečná a Odysseus a Proust a Mahler a kamene a krok dva tri krok dva tri, valčík zabúdania na ulici. Miznem ja, mizneš ty, i vo mne mizneš, zaklínam ťa do písmenok, teraz už naozaj, teraz už skutočne mizneš a krok dva tri a zrním a brním a opíjam sa a utekám a zrýchľujem, prechádzam okolo všetkého kde sme neboli a stávam sa tým čo nebolí a nebolíš  a nebolíš a krok dva tri, krúti sa čas, zatáča sa do špirály a rýchlo sa krútime a odtáčam ťa z pásky, nie z hnevu ale z lásky .. k sebe samej. Mažem ťa z videa z dušoVHS, vyhladzujeme filmy a krok dva tri a tak až kým nepríde ráno a potom zasa a zasa až kým n a o z a j neodídeš každým a t ó m o m z mojej hlavy.

Na teba nebudem nikdy dosť opitá.

Čím si, ak čím viac nie si?

možno si si len žiadal vieru. Ak v teba verím si ako vílí prach a existuješ v nejakej forme, no ak neverím, strácaš sa.

Si Boh, pre ktorého som sa stala Nietzschem.

A tak si neexistujeme. 

Ja som a ty nie si.

Ko-neexistujeme. 

 Blog

4 0 3 0 1

Komentuj

2 komenty k blogu