Stojíš v želatíne.
Vedľa teba stôl.
Na ňom poviazané srdce v obväzoch.
Okázalé šťastie hľadáš a nenachádzaš.
Viečka sa ti prepadávajú a lesknú oveľa temnejšie.
Tvár sa.
Klam samého seba.
Rob to.
Možno pred nimi to skryješ.
Možno úsmevom to zašiješ len do seba, sebe do vnútra.
Nezabudni že máme spoločnú strunu. Spája nás, tak ako to počujem, rozumiem, cítim. Padajú na ňu tiché, suché slzy a trasú sa vo mne.
Pred nimi sa skrývaj, no ja cítim že ty nie si šťastný.
Hraj sa.
Zabíjaj do želatíny klince. Kladivom. Jeden po druhom.
Srdce ťa bolelo až si ho vybral von, poviazal a položil na stôl vedľa seba.
Prah bolesti už nemáš, prekročil si ho, a stratil si sa za ním.
Bolesť nevnímaš, len sa jej poddávaš a ďalej blúdiš.
A dni plynú a ty sa len prechádzaš svetom s svojou dušou zavesenou na krku a vystavuješ ju každému. A oni len tlieskajú, hovoria že si úžasný, ale nechápu.
Teší ťa že to nevidia.
A zároveň si sklamaný.
Príď.
Do jamy levovej.
Príď len sem.
Už o pár dní.
A neuvidíš ma ani tu.
A nenájdeš ma nikde, ak ma nenájdeš v sebe.
Otvor oči.
Tie husle ti len ubližujú.
A mne tiež.
Bolíš ma.
Prestaň.
Blúdiš svetom s dušou zavesenou na krku a každý ju vidí. Nikto jej nerozumie a dni ubiehajú.
Roky sa míňajú a ty stárneš.
Genialita býva trestaná a ty si väzeň utiekol zo svojho väzenia a skrývaš sa.
Neprezradím ťa.
Nie.
A tak ďalej sedel na kraji prázdneho javiska, lakte mal opreté o kolená a v rukách držal fľašu s vodou.
Pozeral na zem.
A len tak sedel a bol smutný, no už to neriešil.
Nemalo to zmysel.
Hudba ho živí, no on pomaly umiera vo svojej lastúre.
Celý krehký.
Pokús sa dosiahnuť more Yann. Skús to.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sugy1
25. 6.júna 2012 14:54
áááá!!!
Napíš svoj komentár