Ϟ

schod
dva
tri
osem
rovina
zábradlie
šuchotavé dlažbové kocky
vyplašený kŕdeľ holubov. boli biele.
bavlnené nohavice, na nich kožený opasok s prackou.
pekne obopínali.
aj tak ťa odev tesnil. väznil.
bolo ti ťažko.
hrdlo stiahnuté, hlava sa točí, v prstoch mravce.
farebné vírivé mandaly pred očami.
áno.
a medzi to brbleš niečo nezrozumiteľné.
niečo, čomu ani nerozumieš.
v topánkach je ti zle.
najradšej by si sa vyzul, zhodil zo seba šatstvo aj to nesmierne šialenstvo, tá túžba odhaliť sa, aby niekto ocenil tento charakter, niekto, presne ten niekto, kto dúfaš že to ocení ako ty.

a tam pri zábradlí stojí ona. taká malá dievčinka.
hladká, jemná, zamatová, saténová, taká, ako mäkká bielizeň. voňavá.
detská.
priezračná. pokojná vodná hladina po ktorej túžiš prejsť prstami aby sa rozčerila.
áno, taká tam stojí. tebe chrbtom, opiera sa špicatými lakťami o starý múrik.
ľanové šaty ryžovo-bielej farby mierne povievajú, šošovka zachycuje alabastrovú priehlbinu pod kolenom, oblé lýtka, vystúpené kostičky členkov v béžových balerínach.
tam stojí, a klobúk je zakrýva krk, tam stojí a svetlogaštanové kadere sa jej vo vetre vlnia, jemne tancujú, šíria tvojim časopriestorom hnedastú, omamnú vôňu.
skrývaš tvár za noviny a v medzi ukazovákom a prostredníkom držíš dymiacu cigaretu.
prežívaš muky.
nechápeš to.
je to len dievča- dievčatko- žieňa- slečna.
a čosi v nej ťa týra. nevidíš jej tvár.
vidíš jej belostné stehná spod povievajúcej sukne, vidíš hladké lýtka, ako sa jedna noha narovná, druhá pokrčí, pohne sa línia zadku, broskyňový tvar sa oprie do látky a tam sa i zavŕta tvoj pohľad.

a potom sa dievčina nečakane otočí, nezbedne sa na teba usmeje zelenkastými očami a odíde.

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu