J

Ja verim,ze na Slovensku nepokrocime do takehoto stadia

Joj, veď neboj sa, na tom prvom sa už tuho pracuje! Čoskoro aj deti budú mať plné právo sexovať, koľko sa im len zachce!

@salkoo Prečo? Môže sa stať, že dieťa sa už odmalička cíti napr. ako dievčatko, hoci vyrastá v chlapčenskom tele. Sám takýto prípad poznám a ten "chlapec" je veľmi nešťastný, že nemôže byť tým, čím sa cíti, dokonca ani pred vlastnými rodičmi - má len 5 rokov a už sa musí pretvarovať pred najbližšími, veď to musí byť strašné Na zmene pohlavia v akomkoľvek veku preto nevidím nič zlé.

@antifunebracka ja som ako maličká nosila chlapčenské oblečenie, hrávala som sa s chlapcami, chcela som byť chlapček, dokonca som prinútila mamku aby ma ostrihala úplne na krátko na chlapca. Aj ľudia na ulici sa zvykli pýtať, či som dievčatko alebo chlapček.
Kúsok som vyrástla a cítim sa ako žena. Som žena.
Ide o to, že malé dieťa nemá plne vyvinutý mozog a zmýšľanie. Tak isto rozpoznávanie reality je preň náročné.
Ak sa spýtaš malého dievčatka, kto je, povie ti, že je princezná. Áno, má krásne šatočky, korunku, všetci jej hovoria, že je princezná... A ona je o tom plne presvedčená. Ako by dnes mnohí povedali, "identifikuje sa" ako princezná. Ale znamená to, že je tým pádom skutočnou princeznou? Nie.

Uniká mi pointa, prečo tieto dve veci, ktoré rozhodne nie sú v tej istej rovine, dáva niekto do súvisu.

Teda okrem toho, že v angličtine ich obe možno označiť jedným slovom a máme z toho potom takúto lacnú iróniu.

uhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhh

uhh

@antifunebracka ja som tiez mala rozne predstavy a pocity,ked som mala 5 rokov..nastastie som z nich vyrastla a teraz sa na tom len smejem...5rocne decko by o sebe nemalo rozhodovat

@salkoo @tarassaco A čo v prípade, že tou princeznou chce byť chlapec? A že o sebe hovorí za chrbtom rodičov v ženskom rode?
A v škôlkarskom predstavení chce byť vždy jedlička abo mačka, lebo je to v ženskom rode, ale zároveň nie až tak viditeľné, aby to rodičov pobúrilo? Toto nie je o tom, že sa niekto hrá pár dní na opačné pohlavie, a potom ho to prejde.
Áno, aj ja v jeho veku som najviac na svete túžil po ružovom Barbie aute, ale preto, že som tam hlavne videl to auto a že je to pre baby mi nedochádzalo. A mal som aj v pomerne veľmi útlom veku všelijaké doosť divné experimenty, ale nikdy som nespochybňoval, že som chlapec.
Ten, o ktorom vám rozprávam, proste v chlapčenskej koži nechce byť a vidí to každý, kto s ním strávi pár hodín. Takých detí je po svete kopec.
Aj sami lekári sa zhodujú na tom, že občas sa dieťa narodí "v zlej koži" a je potom celý život nešťastné, keď sa s tým nič nerobí. Nie vždy na to človek musí prísť až počas dospievania.
Detstvo je najzraniteľnejší vek - ak počas neho cítite, že nesmite byť tým, čím chcete, zničí vás to. Úplne, definitívne a navždy. Raz by ste také dieťa spoznali a úplne ináč by ste sa na toto pozerali.

Ja nepopieram, že existujú ľudia, ktorým mozog hovorí, že sú v zlom tele. Ale u dieťaťa by som bola zvlášť opatrná, lebo tam je ťažko odlíšiť, čo je fáza a čo trvalé. Častokrát deti podvedome robia takého veci, aby na seba upriamili pozornosť (na čom nie je nič zlé, práveže je to dobré, ak sú rodiča a okolie všímaví a vedia to napraviť, pretože každá ľudská bytosť potrebuje svoju "dávku" pozornosti). Aj keď to robí za chrbtom rodičov. V detských hlávkach to funguje inak.
Takže s takýmto dieťaťom by som sa ako rodič častejšie rozprávala, zaujímala sa oň, navštívila dobrého psychológa a vysvetlila mu, že áno, ja viem, že niečo také chce, ale je to zásadná vec a preto by malo počkať, kým bude kúsok staršie.