Úžasom ma plní tá
Ktorá jasom prekvitá
Ráno keď ju slnko zdobí
Čo však nie v každom období
Sa stáva

Obdiv mi do srdca tlačí
Tá na ktorú pohľad stačí
Aby som sa cítil inak
Hovorím ti pravdu synak
Vplyvná je

Túžby mocné vnuknúť vie mi
Ona z ktorej rôzne vnemy
Nadobúdam vždy nočnou dobou
Keď očami nad strechy domov
zablúdim

Zimomriavky chrbtu dáva
Ktorá červená jak láva
Pri západe slnka býva
Ktorá po ňom hviezd ukrýva
Viac ako mnoho

V Škótsku bola celkom iná
Hlavne mraky čo boli na
Nej neskutočne krásne boli
A obrovská dúha v poli
Očarila aj burana.

Mesiac z poza mrakov kuká
Je to pre mňa veľká muka
Keď spútaný spoločnosťou
Musím hýbať svojou kosťou
konvenčne
konečne
Túžim vtedy ďalej kráčať
A nezastaviť sa a len ísť
A nebrať ohľady a byť voľný
A zastať až potom

Spokojnosť do duše ti dá
Keď sleduješ ako si dážď
Jas aj pohyb sama mení
Je jak život každodenný
Aj ona

Len je menšia.

 Báseň
Komentuj
 fotka
demola  9. 3. 2009 01:41
prečítala som si... upútala ma forma... na zamýšlanie sa nad myšlienkou som unavená.
 fotka
kolieskonavoze  19. 4. 2009 11:25
prijemne citanie toto.. ako hladina rieky, aby som aj prirovnala, ked sa po nej nieco klze. ale dneska uz koncim s komenmi, lebo mas tu este kopuciznu basni
Napíš svoj komentár