V kvapkách dažďa úľavu som hľadala hľadala plakala tvoju fotku žmolila slzy som ronila a trpká bola každá Nečakaná búrka zmohla som sa na nič plieskal bič vravel: krič! veľké nič... na krku ostala mi len od prívesku šnúrka Vietor odvial všetko preč mňa a moje pocity ten vietor bol si ty a ja ako pes zbitý pod krabicou skrytý z ulice vzatý kráčam pustatinou naprieč A čo teraz? keď slnko opäť vyšlo trochu úsmevu by sa zišlo Blog 0 0 0 0 0 Komentuj