Hrozne, ale hrozne neznášam dni, keď neviem čo so sebou. Dni, keď by som najradšej behala, skakala, tancovala, ale nerobím to, lebo nemám chuť to robiť naozaj, čo je dosť divné, lebo by som to naozaj rada robila! Alebo nemám možnosť, lebo musím robiť niečo úplne iné, čo sa mi nechce a nakoniec ani to čo sa mi nechce robiť nerobím a teda vlastne nerobím vôbec nič len sa nudím, lebo neviem čo so sebou. A keď sa nudím tak som unavená a potom aj keď by som niečo mohla robiť nerobím lebo som unavená...

DO PAŽE S NUDOU!!!!!!!

Asi sa teraz zapriem a pôjdem piecť. Áno, možno to znie duivne, keď sa len tak zrazu rozhodnem ísť piecť, ale veď je Veľká Noc tak prečo nie. A možnože sa prekonám a keď dopečiem pôjdem von, lebo je pekné počasie. Ale v skutočnosti asi nepôjdem lebo môj syndróm, ktorý by sme mohli nazvať NIČNEROBIŤCHTIACI ma donúti zaľahnúť na posteľ, čučať do blba, počúvať mp3 alebo budem schopná toho, že si pustím 3.15 zomrieš a budem sa báť až na smrť, lebo som ešte nikdy nekukala poriadny horor (hej znie to divne ale čo už.... nechcelo sa mi a preto sa asi naozaj budem báť.

Ale trochu strachu nikdy nezaškodí, takže: POĎME SA BÁŤ!!!

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
fragile.  8. 4. 2007 14:53
No tie dni su fakt na****, ked uz rano vies ze do vecera nic uzitocne nespravis
2 
fotka
anzu  8. 4. 2007 20:13
to pozname
Napíš svoj komentár