...spŕška vody, ktorou som sa ovalila, keď som došla vyčerpaná domov mi pomohla nevnímať moje stekajúce slzy...
Praskajú mi ušné bubienky od toho ako mám nahlas pustenú hudbu. Decibely sú teraz jediná vec, ktoré dokážu prekričať môj plač.
A ešte voda... spŕška vody, ktorou som sa ovalila, keď som došla vyčerpaná domov mi pomohla nevnímať moje stekajúce slzy. Splynuli v jedno... voda a slzy... Však vzišli z toho istého...
Slnko dnes, zhaslo mi... Znie v mojich ušiach... celý svet upadá do kómy
...
ako ty, ako ja, ako my
A nerozumiem...
Už som sa naučila, že život by som nemala brať iba ako pocit. Ak mi to ľudia neradili stokrát tak potom ani raz. A znie to aj v tej piesni...
V tej, čo ju vždy vypeckujem... a repráky ten nával už pomaly nezvládajú...
"Neviem, čo presne mi je, ešte sám som to nezistil. Ale budem nad tým premýšľať. A po takomto premýšľaní sa veci menia... A zmenia sa. A možno potom sa to dozvieš..."
Nasledovalo chabé potláčanie sĺz... A ostala som sama na drevenej latke... Balík vreckoviek som nevyužila... Nechcela som sa opäť zosypať v takejto chvíli. Ešteže om šla domov sama a na ulici nebolo ani nohy...
Nemám rada, keď ma ľudia vidia plakať... Nie, necítim sa trápne, ale sú to moje slzy a môj bôľ a čo koho do toho, že plačem za bieleho dňa na ceste domov, naložená batožinou a spotená od únavy...
Je mi jedno, že to niekoho trápi... Niekedy musia ľudia pochopiť, že sa nemajú starať do vecí do ktorých ich nič... Aj tí, čo nás dobre poznajú...
Nechcem čakať na to, kým ma iní presvedčia o tom, že úplne v každom som sa mýlila. Stačilo! DOSŤ!
TAk som hlúpa... no a? Smejte sa, posmievajte, rehocte! Mne je to fuk...
Som naivná? Dobre, mali ste pravdu... A čo s tým? Sedeli ste a čučali... Za chrbtom ste sa chytali za hlavu a lamentovali ste nad tým ako si ubližujem... a teraz? Chcete pomáhať? Kde ste boli vo chvílach keď som vás potrebovala? Srali ste na mňa...
A teraz si myslíte, že jedným pohľadm do očí zistíte o čo mi ide a prečo som zas na dne...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.