"A inak...Som rád, že si dnes došla!"
Čím to je, že toľká jednoduchosť ma dokázala vyniesť na vrchol ružových obláčkov a teraz som...
Šťastná - slabý výraz
tancovala by som
hneď a zaraz
hoc aj na dnešnej ceste späť lesom
Takúto radosť chcela by som cítiť vždy! Tak prečo sú aj dni, keď nemôžem prestať s nárekom?
Viem, že treba občas striedať nálady, ale keď v tejto chvíly chcem zabudnúť na smútok...
A opäť za to môžeš Ty! Koľká to irónia... Že Ty si ten, čo spôsobuje u m§a návaly šialenej radosti ale naopak aj srdcervúci plač...
Pamätáš na piatok?
Plakala som takmer celý deň...
Neznášam, keď sa na Teba nahnevám!
Štvalo ma, že si sa mi ospravedlnil a štvalo ma ešte viac, že si mi neublížil úmyselne...
A štvalo ma, že si sa pre mňa trápil... zbytoče...
Chce na to zabudnúť...
Ďakuejm Ti za to šťastie čo mi dávaš...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
anzu
24. 7.júla 2007 12:30
tazke tazke ja viem...ked mas niekoho, kto ta v jednej sekunde dokaze urobit neskutocne stastnym ale aj neskutocne smutnym a ty proti tomu nic nezmozes, takze ti ani nejdem hovorit, ze by s tym bolo treba nieco urobit.aha, ja som to povedala? hups ^__^;
2
Ach jaj moja, fakt to máš ťažké, nedá sa nič robiť... poznám takéto chvíle, keď ťa milovaný niekedy urobí šťastnou, niekedy nešťastnou... u mňa je to však väčšinou moja vina, že vlastne ja sama sa do toho nešťastia uvrhnem... ale horšie je, keď už ti to robí priamo ten človek...
3
snad aj on raz pochopi, ze nie je dobre robit druhym zle...a prajem ti menej uplakanych dni a viacej tych usmiatych
6
je v tom toľko citu a tak skvelo sa to čítalo, že si mohla pokračovať
Napíš svoj komentár