Dobre dobre.. bola to frajerina, puberta somnou plieskala každým smerom a aj do mojích rúk sa dostali cigarety. Veľmi " nenápadné" schovávanie sa za stromom, alebo rohom budov a ťahanie do úst s pocitom,
"ooo aká som ja kúl"
Zahováranie doma, že to som nefajčila ja, keď ma mama zacítila. Áno mami, kupovala som si za tie peniaze cukríky a kofolu.
Tak vrátiť čas, a vôbec nezačať. To som si vravela, keď som začala fajčiť krabičku denne. Ja viem, pre tuhého fajčiara je aj to málo, ale predsa nebola som vo veku, aby som sa porovnávala s niekým o 10 rokov starším. Toľko krát som si povedala, že prestanem.
Že budem namiesto toho žuť žuvačky. Prišiel piatok, ráno pred vyučovaním, poobede po vyučovaní a moje nutkanie zapáliť si vždy prišlo.
Až jedného dňa.
Povedala som si, že oklamem samú seba. Vsugerovala som si do hlavy, že naozaj nemám chuť. A ono to zabralo. Silou klamania saméj seba som to zvládla. Už nefajčím vyše roka. Tie piatkové dve cigarety nerátam, pretože by nemuseli byť. Ja ich občas sfajčím iba preto, aby mi skôr "zapísalo" a nemusela som toho vypiť viac.
Alkohol.
Ďalšia kapitola v mojom živote. Zbavím sa jej?
*
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bibla
23. 5.mája 2010 11:35
zbavíš zbavíš,neboj.povedz si,že aj minerálka je na pitie
2
tak to je pekný príklad, že sa dá aj prestať, keď človek chce ...a to s tým alkohol sa tiež spraví..neboj
3
Tak gratulujem, ale mala by si vypustiť aj tie dve piatkové, človeka to takto môže ľahko strhnúť naspäť
5
ja som pretal v 16 - stke keď som fajčil 2 pakle denne a v 23 som začal. No čo už, cesty osudu sú nevyspytateľné.
Napíš svoj komentár