Macík. Od mala si mu veril, zaspával s tebou na perine s káčerami.. Odstupom času skončil na poličke, neskôr v krabici, až cestoval priamočiaro do koša.
The end
Nie.
Zafúľaný cestuje svetom
s koša do rúk bezdomovcovej dcéry
ktoréj rožiaria sa oči..
Skvelý darček nájdený pod pouličným stromčekom..
Prestal ti však veriť.vyrastal s tebou, a ty si ho vymenil... „Hovorí sa, že dôveryhodnosť je najviac cenený tovar. Človek, ktorý ju má, je považovaný za hodnotného. Pokiaľ ju človek stratí, môže byť považovaný za bezcenného.“ (L. Ron Hubbard, Cesta ku šťastiu)
Si bezcenný v gombíkových očiach.. A tak ako si zahodil macíka, zahadzuješ všetko, čo ťa po čase omrzí.. Všetko, čo sa ti zdá skvelé no neskôr tuctové..
Klesáš v očiach iných, až si nakoniec prestaeš veriť. Prepadáš flaši alkoholu, najprv luxus vodka, mesiacmi si však oblúbiš fajnú milenku..
Pouličná socka, od úžastných stavov s trávy až po svoj svet s pervitínu. Máš vlastný svet. Bez macíka. Macíka, ktorému si večer v posteli porozprával všetky tajomstvá. Teraz ťa zožierajú, nemáš komu veriť. Neveríš sebe.
-Máš nejaké drobné?
-Nemám.
Zhon v hlave, absťák sa blíži.Tyk v oku. Trasiacou rukou si zapáliš.
-o piatej pri moste?
-Stánok?
-Čús.
Bez peňazí, s rozdvojeným egom sa premáhaš, a líhaš na krabicu pod mostom. Je tam teplá rúra. Si nervózny pichneš si niečo nové, netušíš čo je to. Nič. Nič neprichádza. Žiadne uspokojenie.Triaška. Zas ten tyk v oku.
Krásne. Až mi na chvíľku skoro vyhŕkli slzy. Ja som stále ako dieťa, nerozumiem svetu dospelých a už vôbec nie tým čo pijú, berú drogy... Ale zas potom sa cítim v spoločnosti dosť cudzo, akoby som bola iná len preto, že nechodím na všetky možné žúrky, diskotéky, že som ešte nedržla zapálenú cigaretu v ruke a podobne...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.