Nebolí to.. Myslím si.. Myslím si že myslenie nebolí? Nekričím...NIE! jedine ak by ma niekto štípal.. čo vôbec nie je pekné. Vôňa kvetov prebíba pach pečeného mäsa.. Občasné chrap, ktoré vydáva môj pes ležiaci na mojich nohách... každý niečo robí.. Len ja ležím...
Na stole leží krabička.. Tiež leží.. Niesom sama.. Zavolám ju k sebe? Krabička? poď sem !
Nie som chorá.. Tvárim sa tak? A? nesúď podľa výzoru.. Krabička rozvinie svoje krídla a po vlnách vzduchu letí ku mne ...
Definícia krabičky?
Papierová
Nestačí? Som smädná.. Zdvíham zadok, a obchádzam letiacu krabičku. Smer kuchyňa.. Šumivý beta karotén, pohár vody.. Šumí to tak smiešne.. Dúšok po dúšku spúšťam čosi, čo farbí dolee krkom, pazerákom a podobnými srandami.. Až to raz skončí v mechúri a pôjde to von.. Tak na čo to je dobré? ?
Čosi farebné.. Krabička! Potkýnajúc sa o topánky bežím..Bežím za ňou.. čaká na mňa zo svojím tajomstvom.. Líham naspäť do postele a otváram ...
Predmety vo vnutri vysypem na ruku a pozerám... Je to farebné.. Zas.. 10 lentiliek každej farby pomaly púšťa svoju originalitu zo seba.. Tú jedinečnú farbu , ktorá ostane teraz na mojej ruke.. Nevyhodím ich.. Iba ich odložím do bruška...
Ako lentilka zanechala stopu na ruke, zanechajú stopu na mojom srdci ľudia.. Mohla by som byť sviňa, a zabudnúť..umyť si ruky a viac si nespomenúť
..ale ja nechcem ... Nechcem nikdy zabudnúť..nechcem odísť s tochto sveta.. NIKDY.. pretože mi tu je tak dobre ... Svet lentilka...
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár