Z popolníka stúpa dym
a ona by chcela stúpať s ním,
taq wysoko,ako sa len dá,
pretože tu už nič pre ňu cenu nemá.
Obzrela sa do zrkadla a videla diewča,
"NIE,TO NIE SOM JA!" preswiedča sa,
je to len hlúpa pretwárka-ten úsmew
a wšetko ostatné.
"KTO SOM JA?" pýta sa sama seba
-čierna duša bez tela,
pohľad na valiacu sa krw ju uteší,
weď žiletka to wšetko wyrieši.
Žiletka a jej ruka tworia pre ňu neodlúčiteľnú dwojicu,
wždy ju potom odloží na policu,
ale dnes akosi nie,
cíti,ako jej v žilách krw wrie.
Swet sa jej wzdialil,
takmer každý ublížil,
nemá dôwod žiť,
chce to celé nič skončiť.
Obzrie si swoju izbu,pozrie von,
chce byť woľná,ako hwiezdy,
na papier napíše posledné slowá,
je naposledy doma.
Wezme žiletku do ruky,
pred očami sa jej swet krúti,
zo zápästia sa jej walí krw,
zatwára oči,4 steny sa zužujú.......
Otworí oči,posledná minúta,
pohľad downútra....
Na zemi leží bezwládne telo diewčaťa
a čierna duša ho opúšťa.
Z popolníka stúpa dym,
a jej duša stúpa s ním....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár