A jej ja

Raz som ju zobral k jazeru. Bolo neskoré popoludnie. Slnko bolo ešte dosť vysoko. Sedela vedľa mňa a mlčala. Rozmýšľala? Častokrát bola mimo seba. Pozrel som na ňu. V jej smútku bola neha. Bola zvláštna. Akoby videla do mojej hlavy. Vedela o mne viac, ako ja o sebe. Vedela to, čo počula a čo si myslela. Nehľadala pravdu? Ktovie... Ovládala moje myšlienky. Zaspával som tak, že som sa s ňou zhováral. Lenže ona so mnou nebola. Zobudil som sa a zopakovalo sa to. Chcel som zabudnúť, ona zakričala nie! Robila veci tak, ako vyhovovali jej. Napríklad mi v časopisoch a na ulici ukazovala pekné ženy a mužov. Vtedy som sa vedel nahnevať. Upodozrievala ma zo strašných vecí.

K jazeru sme došli pred pol šiestou. Sadli sme si na breh, blízko rákosia. Lietali vážky. Nie také farebné, ako vtedy, ale tieto sa mi páčili viac. Boli čierne. Pozorovali sme odraz slnka na rovnej hladine. Ticho narušil zvuk vysoko letiaceho lietadla. Chcel som niečo povedať, ale zostal som ticho. Chytil som ju za peknú ruku. Striaslo ju.

- Čo ti je?
- Nič.
- Bojíš sa?
- Áno.
- Čoho?
- Všetkých tvojich tvárí.
- To sa nedá. Nepoznáš všetky.
- Našťastie.
- Ony ti nechcú ublížiť.
- Keď som s tebou, strácam sa.
- Stratila si sa už dávno. Mala by si sa vrátiť.
- Nie.
- Nevieš byť šťastná...

Potom som sa zvalil na chrbát a veľmi som sa smial. Sedela vedľa mňa a jemne sa usmievala. Cítil som, že aj ona by sa chcela smiať, ale neurobila to. Chodil som okolo nej po štyroch a spieval som can´t take my eyes off of you a kričal, že ju rozkušem, keď bude takáto. Pochopila symbol a zasmiala sa. Zľahka som ju pohladil po vlasoch. Stmievalo sa.

- Nepovedala som ti o sebe niektoré veci.
- Napríklad?
- Nie som dievča.
- No a?
- Prekáža mi to.
- Ja by som chcel byť dievča. Vieš čo, ja budem dievča a ty môžeš byť hocičo.
- Volám sa Aural.


Počul som lomoz. Prichádzal z diaľky. Pred domom boli smetiari. Zobudili ma.

 Blog

27 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu