Sedeli vo zvláštnej tmavej kaviarni zariadenej dizajnérskym mixom snúbiacim v sebe strohý minimalizumus s retrocyberpunkovou zdobnosťou. Pocit, že sa jej tu páčilo, bol pre ňu dosť prekvapivý. Mala inú predstavu o vlastnom vkuse. Po tom, ako si vymenili dojmy z britského nízkorozpočtového filmu a pobavili sa faktom, že by si nikdy neboli pomysleli, že aj Briti dokážu natáčať filmy tohto druhu, priateľ sa jej ponúkol, že ju odprevadí. Laura vedela, že to povedal zo zdvorilosti a že sa pritom ponáhľa domov, aby si na internete mohol pohľadať ďalšiu obeť, ktorú sa bude snažiť oklamať svojou schopnosťou zapôsobiť nevinne a seriózne. Pred dvoma mesiacmi sa jej k tejto úchylke priznal. Preto mu povedala, nech ide pokojne domov a že ona si ešte aj tak musí skočiť do drogérie kúpiť farbu na vlasy, ktorej odtieň bude zrejme vyberať dosť dlho, čo by jeho určite nebavilo. Súhlasil a dohodli sa, že sa zas stretnú, aby sa mohli zasmiať na zvrhlých výtvoroch súčasného umenia.
Bola už takmer pred domom, v ktorom bývala, keď si z čela odhrnula prameň vlasov, pričom mierne pohodila hlavou a zodvihla zrak. Vtom jej stiahlo hrdlo a v bruchu pocítila flotilu lodí, ktoré chceli vyplávať z jej brucha von na svetlo, aby videli to, čo ju tak zarazilo. Zrazu sa všetko vrátilo, spomienky a bolesť s nimi spojená ožili. Naľavo od nej, na peknom súmernom gaštane, sedela sova. Bolo jej jasné, že je to presne tá sova, ktorú pred rokom našla v tomto parku ležať polomŕtvu pri lavičke a ktorú vďaka svojej trpezlivosti a láske vyliečila, tešila sa z nej, kým jej u Laury nezačalo byť pritesno a tak od nej v jeden letný deň nadobro odletela. Teraz ju videla pred sebou ako sedí na konári a pozerá jej nemo do očí napriek tomu, že nebol čas pre sovie bdenie. Lenže táto sova bola jedinečná. Cez deň nespávala a v noci len výnimočne.
Bolo neskoré popoludnie a bol výpadok prúdu. V byte bolo ticho. Zvonku bolo počuť smiech detí a občas prechádzajúcu električku. Laura bola unavená. Týždeň sa poriadne nevyspala. Sova sedela na kresle oproti nej. Pred pár dňami jej sova zakázala piť večerný bylinkový čaj. Laura začala piť tekutý persil sensitive riedený vodou v pomere 1:7. Po troch dňoch vyhlásila, že jej to chutí a pripomína jej to šťavu z manga, ktorú pred rokom pripravovala pre sovu v čase, keď sa snažila dostať ju z najhoršieho. Sova sa pousmiala rovnako, ako dnes, keď mlčanie oboch prerušila tým, že vstala a povedala, že musí odísť. A letela na stretnutie s tými, čo jej nikdy nemohli, nechceli a nevedeli dať to, čo dostávala od Laury. Laura sedela v tmavom byte a dúfala, že dnešné popoludnie nebolo posledné, ktoré prežila v sovinej spoločnosti.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tanickina
13. 5.mája 2011 21:35
mne sa to preukrutne páči
Napíš svoj komentár