Vrátil sa. K sebe. K sebe domov. Bolo pätnásť hodín, dvadsaťtri minút. V byte boli stiahnuté žalúzie, prítmie. Popoludňajšie prítmie.
Poobzeral sa. Nič nové. A staré treba vyhodiť. Uvoľniť priestor, urobiť poriadok. Vypratať všetko, čo môže zaväzovať, pútať. Hodiť to do koša, za hlavu. Jedno ako, jedno kam, len odhodiť. Tak, ako to robil predtým. Bez emócií. Tak je to najlepšie. Je to presne to, čo robil vždy. Staré veci musia preč.

Otvoril skriňu. Našiel v nej, čo nehľadal. Veci. Už na ne dávnejšie zabudol. Na bronzovú sochu nahej ženy, ktorú pred dvanástimi rokmi chcela vyhodiť jeho babička, prázdny flakón toaletnej vody Benetton, model Chevroletu Corvette v mierke 1:24, dve mexické vázy z tesca, čajovú súpravu, v ktorej sa na veľké sviatky servíroval taliansky čaj, dva funkčné ventilátory, notes ako dedičstvo, modrožltú vázu, guľu z oranžového prútia, púzdro na okuliare z priehľadného dymového plastu, niekoľko sviečok (aj v tvare veľkej bielej gule), dekoratívne kvetináče, film do fotoaparátu, čínske bábiky, veľa obalov z hodiniek, dve balenia sušených kvetov, krabicu so servítkami nalepenými na papundekli a natretými krakelovacím lakom, a iné. Hlavne tam našiel to, čo nehľadal. Vôňu vianočných darčekov. Zápach prítomnosti. Ten tam naozaj nehľadal. Ale bol tam. Sadol si pred skriňu na zem. Hlavu si oprel o bavlenú podrúčku bordovej pohovky. Zatvoril oči. Konečne nevidel nikoho. Vtedy sa cítil najlepšie. Bez ľudí, bez emócií. Iba veci. Krásne veci. Vedel, že veci sú iné. Nie sú ako ľudia. V zásade sú vždy dobré, pretože veci slúžia. A veci slúžia na tri veci. Sú krásne alebo praktické alebo krásne a praktické. Sú aj veci krásne nepraktické, ale to sú vlastne veci nepraktické. Najradšej mal veci krásne. Nezakladal si na funkčnosti. Stačí sa pozerať. Netreba sa dotýkať. Alebo keď áno, tek veľmi opatrne. Krásne veci sú väčšinou krehké. To si uvedomil. Nebolo neskoro.

Otvoril oči. Mal chuť všetko vyhodiť. Sú to zbytočnosti, ktoré zaberajú priestor. Staré veci musia preč. Našiel predsa to, čo nehľadal. Načo si to uchovávať? Treba to zlikvidovať.
Zatvoril skriňu. Šiel do zbytočne veľkej kuchyne. Pozrel do zrkadla. Potreboval sa ubezpečiť, že vyzerá tak, ako predtým.

Zjedol iba polievku.

Nevyhodil nič. Je predsa milovník vecí.

 Blog
Komentuj
 fotka
shelia  14. 8. 2010 08:50
pekne
 fotka
drusilladayerova  18. 8. 2010 22:03
ani ja by som z toho nič nevyhodila
 fotka
marttina  13. 4. 2012 02:05
ciastocna autobiografia?
Napíš svoj komentár