O namyslených dievčatách a pekných chlapcoch, o hľadaní súvislostí, o redukcii

 

Nemám problém cítiť sa v spoločnosti nad vecou. A už vôbec nie tváriť sa tak. Potom si o mne hovoria, že som namyslený. Tak to bolo aj v ten večer. Zišla sa bizarná spoločnosť. Najviac pozornosti pútala osemdesiatročná žena s jednoduchým účesom s vlasami ostrihanými rovno po úroveň brady. Do sedemdesiatky pracovala ako riaditeľka galérie a jej minulosť sa výrazne odrážala v jej spôsobe úpravy zovňajšku a v kultúre prejavu. Bol to prvý večer, kedy som ju tu stretol a zoznámil sa s ňou. Všetci ju obdivovali a zaujímalo ich, o čom hovorila. V tento večer rozprávala o namyslených dievčatách a pekných chlapcoch. V živote stretla veľa zaujímavých ľudí, ale práve dievčatá s touto povahovou črtou a chlapci s takouto danosťou boli pre ňu veľmi inšpiratívni. Spýtal som sa jej:

- Prečo vás zaujíma práve otázka pýchy a krásy?

- Chlapče, tu ido skôr o otázku rodových rozdielov a vnímania hendikepu a dispozície vo vzťahu k nim. Nikdy ma napríklad nedokázali rozčúliť namyslené dievčatá a ani úputať pekní chlapci. Len som sa chcela dopátrať k jadru toho, prečo je niekto zaťažený na vnímanie seba samého, bez závažnejšieho podnetu, ako na objekt hodný obdivu pre domnelú bohatosť ducha, a či je naozaj dôležité to, aký estetický vnem máme z konkrétneho človeka.

- A kde tkvie čaro rodových rozdielov v súvislosti s týmito otázkami?

- Nehľadaj za tým nič filozofické. Aj ja mám svoje priority a podľa nich selektujem a priraďujem určitým veciam a javom dôležitosť. Keď som bola mladá, zaujímalo ma viac otázok, dokázala som ich sortovať na základe toho, aký význam mali pre moju vtedajšiu existenciu, ale už som to zredukovala iba na namyslené dievčatá a pekných chlapcov.

- Ste inteligentná žena, ktorá celý život koexistovala s umením a umelcami, prichádzali ste do kontaktu s krásnom v rôznych podobách. Predpokladám, že ste vedeli cítiť aj vidieť to, čo bolo pekné. Bol váš život nejakým spôsobom nenaplnený?

-Pýtaš sa asi kvôli redukcii.

- Presne. Človek, ako vy a tak zúžené chápanie?

- Áno. Necítim sa byť stará. Ale som. A na tebe vidím, že máš so sebou problém. Tiež redukuješ, máš zmysel pre stereotyp.

- Chcete tým povedať, že som povrchný.

- Príliš analyzuješ a tak prichádzaš o zachytenie podstatných momentov. Unikne ti, čo je dôležité, hľadáš význam v bezvýznamných veciach a následne sa tešíš z toho, aký si šikovný pri nachádzani konsekvencií. To je márnivosť.

- Som namyslený?

- Možno.

- Ale nie som dievča.

- V tom je to čaro. Pozri sa na to dievča vedľa teba. Je pekné. A nie je chlapec. Redukujem.

- Škoda, že nie ste mladšia. Mohli by sme si rozumieť.

- Otázka veku... Čo si teraz urobil? Prisúdil si mi určitú kvalitu na základe veku. Nehľadáš súvislosti, iba paušalizuješ a si verný vžitým predstavám. Neurazila som sa.

- Teraz musíte pripustiť, že som veľmi namyslený chlapec. Pomýlili ste sa.

- Sama som bola kedysi pekným dievčaťom.




Dozvedel som sa, že pani volajú Kanbol. Majú ju radi. Dokáže otvárať oči, ktoré sa zdajú byť otvorené. Rada tancuje. A má rada drinky.

 Blog

20 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu