Raz večer, keď si sadnem do ticha svojej izby a zabudem na nechuť obcovať so svojimi myšlienkami, prídeš a povieš mi, že máš rada spev nočných vtákov. Spýtam sa ťa:
- Spev nočných vtákov?
- Áno, spev nočných vtákov.
- Existuje dôvod, prečo máš rada ich spev?
- Nie, preto ho mám rada.
- Ale noc nie je časom pekných zážitkov.
- Nie, ty tomu nerozumieš. Vtáci spievajú, aby si ty mal pokojný spánok.
- Naozaj? Nerozumiem tomu.
- Má to význam. Pozri, vtáci spievajú o láske, kráse, naplnení, dobrote. Robia to celú noc, pokiaľ ty spíš a vôbec si neuvedomuješ, že to robia pre teba. A spievajú úplne nezištne.
- Hej, chápem, že spievajú nezištne, ale prečo to robia aj pre mňa, keď nevedia, čo potrebujem?
- Vedia.
- Ako?
- Hovorila som ti predsa o čom spievajú. Vedia o čom spievajú, vedia, že to má zmysel a pre koho to má zmysel. Nepotrebujú spievať o vraždách, podvodoch, klamstvách, ignorácii.
- Sú ako deti.
- Sú, ale nie celkom. Vedia lietať.
- Aj deti vedia lietať.
- Lenže vtáci vedia lietať naozaj. Čo myslíš, prečo som nakreslia tých farebných vtákov?
- Neviem. Asi si musela.
- Práveže nie, nemusela. Preto som ich nakreslila. A vieš, čo som našla? Lásku.
- Ja rád kreslím kŕdle vrán.
- Pretože tvoja myseľ je ako kŕdel vrán. Je v nej veľa čiernej.
- Nakreslíš aj pre mňa farebných vtákov?
- Nie. Bude ti stačiť, keď obetuješ jednu noc a budeš počúvať, o čom spievajú.
Potom odídeš. Vyjdem na balkón, sadnem si a budem počúvať. Budeš mi spievať ty. Budem rozumieť úplne všetkému.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
ja som tiež dlho kreslila čierne vrany no v poslednej dobe som už prešla na biele holuby