Tak, ako sa dá schovať prst v topánke, tak sa dá naučiť skrývať sa pred sebou

Sedel som na schodoch a pozeral som si na topánky. Na gaštanovohnedej koži boli škrvny od predvčerajších mlák. Výhodou svetlých podrážok je, že na nich nezostávajú mapy po daždi. Do prostriedka vnútornej strany, tam, kde je v topánke stále trochu miesta, strčil som si ukazovák. Prižmúrenými očami som pozeral na strom a trafostanicu za ním.

Je zarážaujúce, ako si človek dokáže vytvoriť izoláciu od vlastného žitia. Zvlášte a výborné pri tom je, že materiál na jej vytvorenie nemusíte nikde zháňať, kupovať, nič to nestojí a žiadaný efekt to má. Mohol by som okoloidúcim ponúknuť trochu z onej izolácie. Zadarmo som stvoril, zadarmo by som dal. Jej účinky sú ale tak komplexné, že ma vie odizolovať aj od nich, od ich bytia, tak ako ma odpája od reality okolo mňa. Dá sa povedať, že okoloidúci sú len imaginácia. Keby sa dala aspoň zjesť...

Neviem, no... Zdá sa, že najúčinnejšie by bolo nejako sa zmobilizovať, poblúdiť trochu vo svete, ktorý nie je žiadnym spôsobom prepojený so skutočným, a tam pohľadať spôsob alebo prostriedok na to, ako vytvoriť izoláciu izolácie. Ktovie, možno by to malo nejaký účinok.

Vytiahol som prst z topánky.

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu