Ako som si začala písať knihu

V poslednom čase často počujem ludí,ako v kaviarni hovoria,,Ach ked si raz napíšem knihu..."
Je to srandvné,ale ja som i túto veu nepovedala.....Cez leto 2007 som sa doma velmi nudila a tak som písala rôzne príbehy.6iaden som ale nevydržala písať až do konca.Z jednoduchého dôvodu.Nepoznala som ich.Preto som začala písať svoju vlastnú knihu.Je o mne v prvom diely(čo jasne naznačuje ,že už mám aj druhý diel) prežívam svoju deviatu triedu,takže terajšok.Samozrejme nie je to celkom podla pravdy.Sú tam tri ,či štyry vymyslené postavučky.Sú z anime.Na slovensku tento ošial neprepukol este skoro vôbec,takže sa vám nečudujem,ak to este nepoznáte.

Každopídne písanie tejto knihy mi zabralo celkom dosť času.Bola som do nej doslova zažratá.Písala som ju aj počas škol.Denne som dokázala napísať( povečeroch) dvanásť strán.Zo začiatku,prvých 13 a pol strany som písala do počítača.
No počítač je dosť nespolahlivý a navyše sa musím o počítač deliť so starším bratom,takže som mala na to dosť málo času.
Jeden večer som si chcela písať,no chcela som si ísť dať kúpeľ.
Zobrala som teda pár papierov,dve perá a ceruzku a podložku. Vedela som,že sa to stane.Prvých päť riadkov som ťarbavo napísala perom,druhé ani nefungovalo a vtedy došla na rad ceruzka.Za ten dvojhodinový kúpeľ som sidce napísala iba päť strán,no nepamätám si na väčšie uvolnenie....
Večer som vyliezla z vane,zobrala si dalšie papiere a písala.Písala som až do nemoty.Bola to sranda.Kadopádne som tou knihou žila.Bola som do nej ponorená dňom i nocou.Prestala som vnímať okolie ako také.Námety som čerpala z vlastného života....koniec koncov,bola to kniha o mne.

V jedenden,ked som mala napísaných asi šesťdesiat strán,som hrobila chybu,a zároven som sa tým odrazila dopredu.
Ked sme dopísali písomku z matiky,vyťiahla som papier a písala.Učiteľka to uvidela a asi dvadsať strán mi zhabala.
Nevedela som,ako to končí.Iba ma to hrozne štvalo....
asi o týžden sme mali prázdniny.Nevedela som čo mám obiť od nudy. Raz večer cez prázdniny som, si povedala,,Kašlem na to." a začala som písať moju druhú knihu.nepísala som ju perom,ani do počítača.Ostalo mi to z prvej knihy.Zobrala som si pre istotu hŕbu papierov a písala som. Za tie prázdniny som napísala asi asi tridsať strán.Zo začiatku to išlo ako v lete na saniach,ale postupom času som sa rozbehla.Išlo mi to.Druhý diel mi ponúkal toľko možností.Druhý diel je o niečo odvážnejši a dej postáv sa či už kladne,alebo ázorne vyvíja rýchlejšie a dramatickejšie.Nehovorím,že je to zábavná kniha.Ono to vlastne ani nie je kniha.Je to moja spoved.Zdá sa to asi čudné.Z čoho sa môže štrnásť ročné decko spovedať?Ja ale viem o čom píšem.


V obi dvoch knihách sú tri časti a to náhli príchod,rozvitie vzťahov,vlastne asi aj určitá,ale nie vážna romanca a na koniec odchod. Na začiatku oboch dielov dostanem ja obálku.V oboch prípadoch mi ju donesie moja najlepšia kamarátka.Aby prostredie knihy bolo čo najrealistickejšie zamontovala som tam aj skútočných ldí,ako napríkla d moju rodinu,alero spolužiakov.Je to zábavné



Najzaujmavejšie na tejto knihe,hlavne na druhom dieli,že určité maličkosti sa plnia.Je spomínané,že sa naučím korčulovať a aha na silvester a dva mesiace potom som chodila na klzisko a viem sa celkom slušne korčulovať... boli tam aj poznámky,ktoré sa do bodky splnili.

Som každopádne rada,že ich píšem.Mám čo robiť,kedže ani jedna este nie je hotová,takže mi držte palce a možno nieked po dosť závažných úpravách ju tu uverejním,alebo aspon časť z nej....

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu