Každý den chodila poslušne do školy.Mala dobré známky.Bola introvert.Mala belasé oči a dlhé,rovné,čierne vlasyCelý den s nikým neprehovorila ani slovo.
Jedného rána sa zobudila zo sna.Nebol to vlastne sen.Počas spánku sa jej zjavil obraz chlapca.Mal uhlovo čierne vlasy,ktoré neposlušne odstávali od hlavy.Krásne zeleno-čierne oči.Dalo by sa do nich pozerať celú večnosť.Mal bledšiu pleť,ale milý úsmev.Nechápala čo to malo znamenať.
V ten den išla do školy,bez sluchátiek v ušiach a so zdvihnutou hlavou.Zrazu ju niekto oslovil.,,Prepáč,nevieš kolko je hodín?" opýtal sa príjemný hlas.Ona sa otočila a zbadala tie zeleno-čierne oči zo sna.Zadívala sa do nich.,,Nevieš kolko je hodín?"opýtal sa jej znova.Ona sa začervenala a hrabala sa v taške.,,Za tri minúty bude pol ôsmej." povedala.Čakala,že ten záhadný chlapec odíde,no on sa k nej pripojil.Spolu sa pomaly prechádzali smerom ku škole.Nepovedali si ani slovo.
Pri škole sa s nou rozlúčil a odišiel.,,Pokaj ako sa voláš?" opýtala sa ho.,,Nie je to jedno?" pozrel na nu,otočil sa na päte a odišiel.Celý den o nom premýšlala.Počas odpovede,či počas telesnej.Nevedela nanho prestat myslieť.
Celý týžden ho nevidela.Už nanho skoro zabudla,ked ho znova stretla v parku.Sedel na lavičke a pozeral na nebo.Prisadla si k nemu a pozerala sa po okolí.V parku sa hrali deti so psom.,,Ako sa voláš?" opýtala sa ho znova.Chlapec sa na nu zadíval,,Prečo to chceš tak vedieť?" opýtal sa jej.,,Lebo ťa nepoznám." povedala a stále sa mu pri tom pozerala do očí.,,A meno to umení?" oýtal sa jej.Zodvihol sa a odišiel.Ona to nevedela pochopiť.
Viac krát sa ho na meno nepýtala.Postupom času sa z nich stali kamaráti.Trochu mu verila,no stále ju iritovalo,že ho nepozná.Rozprávala sa s ním po ceste do školy aj zo školy.Začala chodiť vystretá,usmievať sa,dokonca si zaviedla niečo ako denník.Zapisovala si,o čom sa v ten ktorý den s tým chlapcom rozprávala.
Po mesiaci mu už verila.Začala sa rozprávať so spolužiakmi.Tí skoro odpadli,ked ju počuli hovoriť.,,Si zaľúbená?" opýtala sa jej spolužiačka.Ona iba pokrútila hlavou,no nebola to celkom pravda.Mala ho rada.Väčšina ludí od nej bočila,no o sa jej prihovoril.Postupne,no veľmi pomaly,si uvedomila,že ho má rada.Nemala ho rada,ako svojho chlapca.Vnímala ho ako najlepšieho priateľa.
Ked raz vyšla zo školy a uvidela ho rozbehla sa k nemu a onjala ho.,,Prepáč."povedala zahambene,no chlapec ju tiež objal.,,Este stále chceš vedieť moje meno?" opýtal sa jej po tichu.,,Nie."povedala s úsmevom.,,Prečo?" opýtal sa jej.,,Lebo ja ťa poznám,a to my stačí." povedala mu a spolu odišli...
OTÁZKA PRE VŠETKÝCH:Ako sa volal ten chalan a baba.Prosím poslite mi postu ich menami...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
kyklop
22. 1.januára 2008 23:27
to akoze existuje nejaka spravna odpoved?
Napíš svoj komentár