Ray mal totiž poslednú hodinu telesnú a s chalanmi hral vonku futbal. Amanda ho tak mohla celý čas sledovať, tak ako to robila už takmer celé dva roky, odkedy sa sem prisťahoval s matkou a s jeho malou sestrou Miou. Vedela o Rayovi úplne všetko a vždy si všetko zaznamenávala, akoby takto jej myšlienky naberali reálnu podobu.
- Jeho svaly nie sú ako mojich primitívnych spolužiakov, ktorý sa dopujú všelijakými tabletkami... veď Kyle vyzerá s tými nafúknutými plecami ako nevydarená ženská kulturistka... Ale Ray... on je úplne iný, odmalička predsa cvičil karate, až kým sa sem nepresťahovali... a tu chodil pol roka na kung-fu, až kým... Prišla tá suka! Len kvôli nej ho vyhodili!!! Nemal jej pomáhať!!! Vraj sa nesprával dosť disciplinovane... bla bla bla... Nespravodlivosť!!!
Čo to?! Čert nech ju vezme!!! - napísala zrazu rozzúrene, keď sa dole objavila Holly.
Amanda videla Rayov pohľad, potešil sa jej a hneď sa vybral k Holly.
- Zmija!!! Má ho obtočeného okolo prsta... ako každého chalana na škole... čo má a ja nie? Ten jej falošný úsmev... Len tak vyžaruje dobrú náladu... akoby bola svätá... samá dokonalosť!!! Je to bosorka!!! No počkaj!!! Ray bude môj...!!! -
...
"Ako oko?" spýtala sa len tak mimochodom Holly Raya.
"Prišla si sa spýtať na moje oko? Nenávidíš predsa ihrisko... či si zmenila názor?"
"Dobre no,..." odsekla "po pravde som sa ťa prišla spýtať, či nechceš ísť na môj koncert... Vieš, dostala som lístky a ušlo by sa aj tebe, keby si mal záujem..." usmiala sa hrajúc sa s lístkom, ktorý mala v ruke.
"Bude mi potešením," odvetil hľadiac do jej očí a ona mu podala lístok.
"Bude to o štyri dni, čiže v Piatok o ôsmej večer."
"Mám si dať aj oblek?" uškrnul sa Ray.
"Nie ale tepláky ti neodporúčam," zasmiali sa.
"Takže sa stretneme potom až na koncerte... Pôjdeš na tri dni za starým otcom, nie?"
"Áno, ale neboj sa, nenechám si tvoj koncert ujsť..."
"Tak to ti teda radím! Dobre, tak ahoj a dávaj na seba pozor..." a objala ho.
Keď sa rozlúčili, Holly sa vybrala späť do školy. Mala namierené do triedy, pre husle, lebo čoskoro sa jej začínal nácvik na koncert, keď zrazu pri vedľajšej triede uvidela húf študentov. Zatarasili celú chodbu! Chcela sa cez ne dostať, ale nepustili ju, bolo to horšie ako na rockovom koncerte.
Tlačila sa medzi žiakmi, keď sa zrazu potkla a začala padať. Takmer sa zvalila na chalana, ktorého decká obklopovali, ale ten, keď videl ako naňho padá, uhol sa a Holly tvrdo dopadla na zem.
Hneď jej pomohla vstať jedna zo spolužiačok, Sara. Ako sa Holly postavila, ten mladík na ňu opovrhujúco pozrel a šiel s hlúčikom študentov ďalej.
"Kto to bol a prečo ho všetci obskakujú?" šúchala si Holly boľavú ruku.
"Ty to nevieš?! To je Gustav Ryback... preslávil sa svojou klavírnou hudbou, a po tom, ako sa raz objavil na titulkách jedného časopisu pre tínedžerov s jeho vlastným cédečkom, pôsobí ako model... je veľmi zlatý..."
No Holly z neho vôbec nebola nadšená, hlavne ako ju len tak nechal padnúť na zem, sa jej vôbec nepáčilo. Nakoniec len pokrútila hlavou a išla si pre husle.
O tretej sa jej začínal krúžok, tak sa teda vybrala do dolných priestorov školy, kde na to bola presne zariadená miestnosť. Nebola tak ďaleko od dverí, keď začula melódiu klavíra. Bola to akosi moderne spracovaná hra, niekedy až príliš drsná pre klavír. Keď pomaly vstúpila do miestnosti, klavirista rázne zastal.
"Kto sa ma to opovážil prerušiť?!" spýtal sa naštvane. Keď sa otočil, Holly v ňom spoznala Gustava Rybacka.
"Á Holly, to si ty, poď zoznámim ťa..." odvetil milo okuliarnatý profesor Ficpatrick a naznačil dievčaťu, aby podišlo bližšie.
"Holly, toto je Gustav Ryback, náš nový žiak... pán Ryback, toto je Holly Mayersová, s ňou budete hrať v Piatok na koncerte..."
"Čo?!" skríkli naraz obaja, pričom sa Gustav rázne postavil od klavíra.
"Nemala som hrať duet pán profesor, mala som mať vlastné sólo..." namietala Holly.
"Lenže pre nás je pocta, že by našu školu mohol vyzdvihnúť práve pán Ryback..."
"Tak mi dajte sólo, nemienim sa ponižovať nejakou druhoradou huslistkou..."
"Čo...?!" chcela sa doňho pustiť Holly, ale profesor jej to prekazil.
"Lenže už do programu sa ináč nezmestíte pán Ryback."
"Tak vyhoďte túto a budem mať miesto..."
"Čo si to o sebe predstavuješ?!" rozčuľovala sa Holly.
"Nebudem sa tu s tebou naťahovať maličká, veď ani stáť poriadne nevieš, nieto hrať!"
"Si len obyčajný nafúkanec! To čo si hral sa predsa vôbec nehodí ku klavíru!"
"V živote by si ma nevedela správne sprevádzať!" a na to sa posadil späť ku klavíru a začal drasticky hrať.
Holly to brala ako výzvu, vybrala husle a priložila si ich k brade. Počkala na správnu chvíľu, a v tom sa k nemu pridala. Dokonale ho sprevádzala, napodobňujúc jeho drastické tóny na husliach. Gustava to zarazilo a po chvíli prestal hrať. Započúval sa do jej hudby, takmer dokonale hrala jeho výtvor, ktorý však počula len jediný raz. Rybackovu melódiu v tom trochu pretvorila, a ako ju pri tom sledoval, jej nežnosť a pôvab ho uchvátili. Tá hudba bola zrazu v nádherných tónoch, no predsa nestratila svoju dynamickosť a silu. A aj ona rázne zakončila melódiu.
Holly sa pozrela na Gustava a vedela, že zvíťazila. Odložila si husle a pobrala sa na odchod.
"Nemusíš odísť, môžeš so mnou hrať, nezoberiem ti tú radosť," povedal povýšenecky a na to Holly zastala, otočiac sa k nemu.
"Nie ďakujem, neprosím si z teba... pán profesor, dajte mu moje miesto, nech sa môže zrealizovať, ja budem hrať radšej u nás v reštaurácii ako na tom koncerte, s ním..."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár