Stál pri stene opierajúc ruku o biliardovú palicu. Vyzeral skvelo ako vždy... bol to dobre stavaný chlap, vysoký, svalnatý a proste nebezpečne SEXI. Mal krátke čierne vlasy a na sebe tmavosivé krátkorukávové tričko, ktoré z časti odhaľovalo jeho tetovanie na ruke.
Keď sme sa tam s Verčou objavili, Erik ukázal hlavou smerom k nám. Vtedy sme sa posadili k baru, nemusela som vidieť jeho výraz, Verča mi povedala, že si odpil z piva.
Pri bare sme samozrejme nezostali dlho samy, dvaja svalovci nás pozvali na drink, čo sa samozrejme neodmieta. Dobre sme sa bavili a možno som to aj trochu prehnala s alkoholom, ale za Viktorove pohľady to naozaj stálo za to.
Bola to dobrá taktika... obmotávať druhého, aby ťa ten, po ktorom túžiš, tiež chcel. Šli sme potom hrať biliard so svalovcami... pri údere do gulí bolo správne naklonenie sa nad stôl najdôležitejšie, aby výstrih dokonale vynikol...
No nečakane ma svalovec, čo po celý čas balil mňa, po skvelom údere, pľasol po zadku. Keby bol tam skončil, nechala by som to tak, ale zrazu sa na mňa tisol až príliš a ja som sa ho preto najprv len s úsmevom snažila odtlačiť... no ten rýchlo pominul.
Zrazu sa po mojom výkriku dorútil Viktor a zložil svalovca päsťou. Rozpútala sa bitka a to nielen medzi nimi dvoma... prehnala som to. Lietali po bare aj fľaše, jedna z nich ma len tesne minula.
Pri tomto som bola celá zúfalá... hovorila som si, že toto sa nemalo stať...
Náhle som si len uvedomila ako ma Viktor ťahá z baru von. Nezastavili sme pred vchodom, ťahal ma o dve ulice ďalej ku mne domov. Ani som len necekla... ale to skôr sa mi až príliš točila hlava.
Vyšli sme na druhé poschodie paneláku kde na moje prekvapenie vytiahol vlastný kľúč a odomkol.
"A ty odkedy...?" nenechal ma dohovoriť a priam ma sotil dnu.
"Čo si myslíš, že robíš Sam?! Vieš, že ti mohol ublížiť?!"
"Viem sa o seba postarať!"
"Jasne to som videl!"
"A čo teba do toho?! Vypadni!"
"Tvoj brat ma poveril, aby som na teba dával pozor..."
"Ó aké šľachetné! Tak svoju prácu si vykonal dobre! A teraz vypadni... chcem sa ísť osprchovať ak mi to dovolíš..." zatônila som podpichovačne a vybrala som sa smerom do kúpeľne.
Vo Viktorovi vrela zlosť a nemienil ma len tak nechať odísť, ale ja som si cestou vyzliekala tričko a hodila na zem. To ho zarazilo a ja som zatiaľ prekĺzla do kúpeľne.
Počula som ako začal naštvane hore dole chodiť po izbe... proste zúril.
Ja som ho ale v tej chvíli rovnako nenávidela... Ale nevedela som či neznášam skôr svojho brata, alebo jeho. Oni boli totiž kamoši nadovšetko a len kvôli tomu so mnou nič nechcel Viktor mať... krásne mi to vyložil minule po vášnivom bozku...
Keď som si vyzliekla rifle, počula som ako niečím začal trieskať, a potom začal kričať v obývačke.
"Tvojím jediným šťastím bolo, že som tam bol! Myslela si vôbec, keď si tam začala vystrájať?! Na Veroniku si vôbec myslela, čo ak...?!" ale viac som ho nemienila počúvať a pustila som sprchu na maximum.
"Ja ťa nepočujem!" prestal a ja som vliezla do sprchy. Hlava sa mi točila a ledva som stála na nohách. Cítila som sa slabá a nebolo to od alkoholu ako som zistila po tom, čo som si prešla po vlasoch... Na ruke mi totiž ostala krv, tá fľaša ma teda predsa len musela zasiahnuť.
Na to sa mi podlomili kolená a padla som. Snažila som sa ostať pri vedomí a z toho čo som vnímala, na rachot vtrhol do kúpeľne Viktor.
Preberala som sa pomerne ťažko... párkrát som zazrela Viktora ako sedí neďaleko mňa v sedačke od môjho písacieho stola. No keď som sa zobudila, nebol tam. Myslela som si, že to celé bolo len nejaký zlý sen, ale keď som na sebe uvidela jedno z mojich starých sivých búnd... začervenala som sa.
To čo som včera vystrájala mi prišlo totálne trápne... nevedela som kam sa mám podieť od hanby. Vyšla som zo svojej izby a namierila som to do kúpeľne... zámka na nich bola zničená... i kľučka vypadla...
Keď som ale vošla, uvidela som tam stáť Viktora len v uteráku. Po jeho svaloch stekali kvapky vody a aj vlasy mal mokré... myslím, že mi ostali ústa v údive...
"Ahoj, už ti je lepšie?" spýtal sa a ja som prehltla. Zahanbene som len prikývla a pozrela do zeme.
"Vieš, ja... sa ti chcem za ten včerajšok ospravedlniť... a poďak-" ale keď som sa pozrela hore, on stál tesne pri mne a to ma zarazilo. Ukázal mi prst a ja som zamrkala.
"Sleduj," odvetil a ja som poslúchla.
"Som v poriadku..."
"Tak mi povedz, prečo si včera vystrájala..."
Pozrela som mu do očí, trochu urazene... tváril sa akoby nič.
"Chcela som ťa dostať," povedala som mu na rovinu, "ja som si na rozdiel od teba totiž priznala, že medzi nami to už nebude ako predtým... A myslela som, že ak sme to pokazili... tak sme to mali spraviť aspoň poriadne a užiť si..."
Moje slová ho prizemnili, ale môj pohľad bol pevný.
"Ale vieš, čo ma na tebe najviac zaráža? Že vieš," a ustúpila som od neho s posmešným úsmevom, "že mám pravdu a nevyužiješ to..."
Na to som sa zvrtla na odchod, ale on ma otočil späť k sebe.
"Ak to vidíš takto, tak ťa len tak nenechám odísť..." a na to pritisol svoje pery na moje. Srdce sa mi rozbúšilo šialeným tempom a položila som si ruku na jeho plece, aby som sa mohla niečoho chytiť.
"Jak som po tomto túžil," vzdychol, keď sa odo mňa odtiahol, ale nie nadlho, lebo som sa svojimi perami znovu obtrela o tie jeho.
To ho naštartovalo a pritlačil ma k stene. Jeho pery prešli na môj krk a cítila som jeho ruku na mojom boku. Nohou som sa mu obtrela o tú jeho. Zaborila som prsty do jeho vlasov, a keď sa jeho pery znovu stretli s mojimi obtrela som sa o neho panvou.
Stiahol zo mňa pulóver a pritiahol si ma tesnejšie k sebe. Mojimi prstami som mu vyslobodila uterák, ktorý padol na podlahu a vtiahla som ho do sprchy, ktorú som pustila.
Pritlačil ma k studenej stene pričom som cítila ako na nás padá teplá voda.
Jeho pery napadli môj krk tak divoko a tak nežne zároveň. Celá som horela... obmotala som si nohy okolo jeho drieku a on ma vydvihol a vkĺzol do mňa. Pozrela som mu do očí a prešla som si po mokrých vlasoch aby mi nezavadzali. Pohladila som ho po tvári a znovu pobozkala... ale teraz to bolo iné...
Jeho ruky mi prechádzali po tele ako voda, čo na nás padala... začal do mňa vrážať... a od slasti, ktorú som pociťovala som šla zošalieť. Tuhšie som ho objala... až som mu nakoniec zaryla nechty do chrbta...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
nesii
7. 5.mája 2011 22:18
Wau. krásna poviedka.
Napíš svoj komentár