Och, tá posteľ je tak príjemne mäkká. Slnko osvetľuje žltú izbu, vtáčiky za oknom štebotajú. Dievčina si pretrie oči. Tento deň vyzerá fakt nádherne!
Spustí nohy na zem, podíde k oknu a vpustí dnu čerstvý vzduch. Z okna vidí priamo na lavičku pri jazierku. Spomenie si na včerajší večer a Severusov bozk. Prstami sa dotkne svojich pier. Bol to tak sladký bozk!
Zajtra sa porozprávame, znejú jej Severusove slová v mysli. Čo to znamená?
Prezlečie sa do slniečkového habitu, prečeše svoje kučery a vychádza von z izby. Na prahu dvier niečo leží. Červená ruža! Raniya sa pousmeje a privonia k púčiku. Severus! Pomaly schádza dolu po schodoch. V dome sa vznáša vôňa kávy a čerstvých croissantov.
"Dobré ráno," zaželá Sally, Severusovi i Elis.
"Dobré," usmeje sa Severus ponad šálku horúcej kávy.
"Pekné ránko, holubička moja, len si poď sadnúť, čo budeš raňajkovať?" usádza ju Sally a Elis pred ňu predkladá horúcu čokoládu.
"Mne budú stačiť aj tie croissanty," načiahne sa ponad stôl.
"Čo máte dnes v pláne?" veselo sa spýta Sally.
Skôr než stihne Raniya niečo povedať, ozve sa Severus: " Chceli by sme sa ísť prejsť do lesa."
"Pravda, ak nepotrebujete nejako pomôcť," pripojí sa Raniya.
"Ale samozrejme, deti, len choďte," zaiskrí starej čarodejnici v očiach. "Dám vám aj košík s jedlom na celý deň. Ak nájdete jedno miesto v lese, oplatí sa tam zostať celý deň. Taká romantika," žmurkne na Raniyu.
A tak sa obaja návštevníci dopoludnia vyberú lesnou cestičkou, výskajúc pozerajú na obrovské mraveniská, z diaľky obdivujú divé svine, mrviace sa v zemi, predbiehajú sa, kto skôr nájde lesné čučoriedky. Včely bzučia, lietajú im okolo hláv, sojky škriekajú a oznamujú prítomnosť nezvaných hostí v lese.
Po príchode na malú lúčku, im obom vyrazí dych prekrásne prostredie. Pred nimi sa zjavilo obrovské priezračné jazero, do ktorého dopadá obrovský trblietavý vodopád z niekoľkometrovej výšky. Dolu, po dopade na hladinu, voda pení. Tesne nad hladinou sa vytvára farebná dúha. Rybičky vyskakujú spod jazierka. Obrovitánska stará vŕba sa nahýňa nad striebristé sklo.
Ani jeden z páru nič nepovedal. Severus vložil ruku do Raniyinej. Slová nebolo treba. Podišli k vŕbe a posadili sa do jej tieňa.
"Teta Sally neklamala, je to tu naozaj krásne," šepne Raniya. Severus na ňu pozrie.
"Hm, a tá ruža," roztvorí dlaň, v ktorej ju stále zviera, " tá je od vás?"
"Áno, viete, povedal som vám, že sa porozprávame," zhlboka sa nadýchol. "Ten včerajšok, ja..."
"Bolo to nádherné," skočí mu do reči Raniya. "A ja som si uvedomila zopár vecí."
Keď Severus mlčí, pokračuje. Musí, kým nestratí odvahu.
"Ja, narobila som hrozne veľa hlúpostí za posledné dva dni. Možno som ani nechcela a možno aj áno, no teraz viem, že to nebolo správne. Ako som povedala včera, ani sama neviem, prečo som bola Chrisom taká...uchvátená. Zdal sa mi krásny, úspešný, taký podmanivý a.... Keď som uvidela tú lebku, akoby som si zložila ružové okuliare. Videla som aj to, čo dom dovtedy nechcela.
A tiež už viem jednu vec. A to, že nie je dôležitá vonkajšia krása, ale vnútro človeka. Vonkajšia krása časom pominie a zostane iba vyprahnutá, vyschnutá schránka, ale keď je človek krásny zvnútra, zostane taký navždy. Bude ho to rozžiarovať, budú pri ňom pekní všetci naokolo."
Raniya sa nadýchne.
" A taký ste aj vy. Každý na vás pozerá ako na vyrasteného netopiera, zloducha, čo strháva body všetkým, okrem svojej vlastnej fakulty bez toho, aby vás poznal. Nie, počkajte," namietne, keď Severus otvára ústa, "nechcem byť drzá ani vás uraziť. Chcem vám tu povedať všetko, čo cítim, aby som to potom dakedy neľutovala."
"Boli ste na mňa vždy odporný, vrieskali ste po mne, strhávali mi body. Keď sme sa dostali do toho lesa, chcela som odísť. Ó, áno, želala som si to ako nič na svete. No bola som donútená ísť s vami. Stretávali sme rôzne obludy a práve vtedy sa ukázala duševná krása. Skočili ste za mnou, oslobodili ma od kelpie a hoci ste mi potom vynadali, predsa ste sa o mňa postarali."
Raniya sa na chvíľu odmlčí, bojuje so slzami. Severus na ňu bez slova hľadí.
"A keď som vás, podotýkam, nechtiac, otrávila, hrozne som sa bála. No aj napriek tomu, že ste boli v bezvedomí, cítila som sa v bezpečí, najmä keď ste vyslovovali moje meno."
"Vyslovoval som vaše meno?" spýta sa prekvapene Severus. Rozpamätáva sa na niečo také. Bol vtedy v akomsi delíriu. Zdalo sa mu, že je v nebi a nad ním sa skláňa anjel. Anjel s krásnymi čiernymi vlasmi a nežnými zelenými očami. Začervená sa.
"Áno, opakovali ste: Raniya, Raniya. A neviem prečo, naplnilo ma to pokojom. A potom sme stretli Chrisa," vzdychne si.
"Priznám sa, bola som mimo. Teraz som aj rada, že ste mi nič nepovedali o našej ceste, lebo by som mu zrejme všetko rozpovedala. A hoci sme mali medzi sebou nejaké to iskrenie, stále som mala v hĺbke duše maličké pochybnosti. Toto je pravá láska? Čítala som zopár kníh o tom a stále čosi tomu chýbalo.
A vy ste ma stále chránili. Taký supermuž. Obetovali ste takmer svoj vlastný život. Možno aj preto ma to tak veľmi bolelo. Tie vaše slová, bremeno a tak...."
"Za to som sa vám vlastne už ospravedlnil, no myslím, že by ste mali počuť dôvod."
Raniya sa zatvári prekvapene. Dôvod? A vari to nebol ten, čo aj povedal?
"Viete," začne sťažka Severus, "kedysi dávno som mal veľkú lásku. Veľmi veľkú. Chodili sme spolu 3 roky, chceli sme sa po skončení školy vziať, napriek tomu, že ona bola Chrabromilčanka a ja Slizolinčan. Tak veľmi som ju ľúbil," nostalgicky sa zapozerá do diaľky.
Raniyiným srdcom prejde šíp. On ju ešte stále ľúbi. A ja si tu púšťam ústa na špacír! Prečo som nedržala zobák?! Teraz si bude zo mňa robiť posmech. Pochytí ju zúfalstvo. Všetko to bolo nanič!
"Mali sme pred svadbou, asi týždeň. Ona sa vyparila s tým, že ide nakúpiť posledné veci do výbavy. Dal som jej bozk ako inokedy a išiel som normálne do práce. Tá ma napĺňala. Dumbledore bol s mojimi výsledkami vždy spokojný, tak mi ponúkol miesto učiteľa elixírov, hneď po skončení 7.ročníka na Rokforte.
Večer som sa chystal spraviť pekný, romantický večer. Nachystal som červené víno, zapálil som aj sviečky, dokonca sa mi podarilo uvariť aj slušné jedlo! Čakal som dlho, už som sa začínal strachovať, kde je. A zrazu zaštrkotal kľúč vo dverách. Natešene som vybehol do chodby a vo dverách stáli dvaja ľudia: moja budúca manželka a nejaký chlap. Bol pohľadný, to áno. A vtedy mi moja snúbenica oznámila tú prevratnú novinu. Vraj odo mňa odchádza! Našla si druhého. Povedala mi hrozné veci: vraj som nanič, úbohý učiteľ, neoplývam žiadnymi extra schopnosťami, proste sa to nedá ani opísať. No ten najvážnejší dôvod bol: nie som dostatočne pekný. Som vraj v pohode, no ona čakala na svojho princa na bielom koni. A ten princ mal byť blondín s modrými očami, štíhly a vyšportovaný, aj keby nevedel ani jedno kúzlo!
To mi stačilo na skúsenosti so ženami. Už som nechcel žiadnu ani len vidieť! Dumbledore mi dohováral, no ja som si húdol svoje. V živote už nedovolím žiadnej žene vstúpiť do môjho srdca."
Severus zmĺkne. Pozerá na dlhé ohnuté konáre smutnej vŕby, v hlave si to znovu všetko premieta. Raniya je ticho tiež, nevie ako zareagovať. Tak preto zanevrel na Chrabromilčanov! Ale načo mi toto všetko hovorí?! Ona to nechce počúvať! Bijú sa v nej pocity. Chcela by ho pohladiť, povedať mu, že to už bolo dávno, už je to za ním, no nemôže sa prinútiť. Druhá strana jej duše kričí od bolesti. Včera večer si myslela, že k nej začal niečo cítiť, no teraz má pocit, že ho tá zrada ešte stále bolí, že sa toho ešte nezbavil.
Nerozhodne na neho pozerá.
"A potom ste prišli vy. Malé decko, dychtivé po všetkých vedomostiach, nezbedné, chceli ste všetko vyskúšať. Liezli ste mi tým na nervy, no nijak ma to neobmedzovalo.
No vo štvrtom ročníku to už bolo horšie. Vy ste sa menili na ženu a krásnu, priamo pred mojimi očami. Musel som to udusiť hneď v zárodku. A boli ste aj Chrabromilčanka a to už nikdy viac v živote! A aj sa mi to podarilo," pousmeje sa. "Znenávidel som vás. Vrieskal som po vás, ako ste už spomínali, strhával som vám s radosťou body, nič som necítil. Mohol som sa aj naďalej utápať vo svojom zármutku.
Lenže potom ste sa mi priplietli do cesty znova. Odmiestnili ste sa so mnou a ja som vás už nemohol vrátiť späť, nevedel som ako to vyzerá v hrade. Bol som nútený vziať vás so sebou. Cítil som sa za vás zodpovedný.
A postupne ste mi otvárali oči. Strávili sme spolu len dva dni, no ja som si uvedomil..... že vás..... milujem."
Pozrie horúcim pohľadom na Raniyu, ktorú týmto neočakávaným záverom šokoval a chytí ju za ruku. On ma miluje? Nie, to nemôže byť pravda! No je. Severusove oči to jasne vravia, priam kričia, takmer v nich vidí srdcia. Tvárou sa jej rozleje šťastný úsmev.
"Chápeš? Milujem ťa, milujem ťa viac než svoj život! Preto som bol na teba taký hnusný, keď som ťa v tej jaskyni takmer pobozkal! Ty si premýšľala nad tým Chrisom a ja som nechcel znovu bojovať a trpieť preto, že sme stretli niekoho krásneho a úspešného."
Raniya sa zasmiala: " Ach, toto je úžasné. Obaja sme niečo pomaly cítili a bojovali sme proti vopred prehratému boju! Vieš," trochu bojazlivo na neho pozrie, čo povie na to tykanie, no Severus je samý úsmev a tak pokračuje smelšie, "vieš, premýšľala som, práve keď si mi prerozprávaval celý svoj život, že asi nikdy nezažijem to, čo som vždy túžila.
Lásku. Tú pravú lásku, keď cítiš motýle v bruchu, ruky sa ti trasú a pri bozku zvlietneš k nebesiam! Toto som túžila zažiť a hoci som hľadala, nikdy som to nenašla. Keď sa to tak vezme, doteraz sme putovali od srdca k srdcu a konečne sme našli to, čo sme obaja hľadali. Lebo," Raniya sa odmlčala, zhlboka nadýchla, " aj ja ťa milujem."
***
No čo, páči sa vám to?
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tinka246
21. 1.januára 2011 21:39
och bože perfektné
Napíš svoj komentár