V maminnom bruchu sa rozprávajú dvojičky:

Jedna sa pýta druhej:
Čo myslíš existuje niečo po narodení?
Čo ? ? ? Pri narodeni je koniec.

Ja si to nemyslím. Myslím že po narodení je ešte niečo druhé.
Ale čo by malo byť však tu je nám dobre.

A myslíš že keď sa narodíme budeme môsť behať po nohách a jesť ústami?
Čo? Však máme pupočnú šnúru. S ňou by sme ďaleko nezabehli.

Asi máš pravdu. A myslíš si že mama nás potom bude chrániť?
Ty ešte veríš na mamu? ? ?

Jasne!
No tak kde je ? ? ?

No všade okolo nás. Niekedy ju počujeme spievať inokedy kričať.
Hlúposť. Ja si myslím že keď sa narodíme bude koniec.

Tak potom je podla teba toto na čo? ? ?
Ja neviem. Možno na to aby sme sa mohli pozhovárať.

Ja si myslím že keď sa narodíš tak sa ocitneš v nejakom cuzdom priestore.
To je blbosť ako asi vyzerá ten priestor? ? ?
Veď práve to ešte nikto z nás nevie.



Tak podľa vás je po smrti ešte nejaký iný život? ? ?

Podľa mňa hej. Však načo by potom bolo toto? Nato aby sme sa pozhovárali? ? ?

 Je to možné?
Komentuj
 fotka
kyklop  31. 5. 2009 15:12
Otázka by možno mala znieť: "To že sme vznikli má nejaký dôvod alebo sa to proste stalo?"

Totiž mnoho ľudí si myslí, že je nepravdepodobné aby niečo také komplikované ako sú ľudia alebo príroda alebo vôbec náš svet vzniklo náhodou. Lenže oni zabúdajú na to, že predtým než sme vznikli my a celkovo svet, ktorý poznáme, bolo dosť času na to aby sa to skôr či neskôr stalo. Ak máš chaos a necháš ho veselo si chaosiť dostatočne dlho, skôr či neskôr sa tam aspoň na nejakú dobu a aspoň v určitej zóne objaví niečo čo má znaky systému (hoci to môže trvať aj miliardy alebo bilióny rokov alebo aj čo ja viem ako dlho...).
Napíš svoj komentár