Cez
diery
v doskách vidím
oči.

Klincujú ma
stovkami,
do piet,
som nehybný.

Poet?
Smejú sa.
Normálne,
tak normálne je predsa všetko.

Tak načo
veštiť zo dlane,
keď čo je vpredu,
je vždy jedno.

Oči
vypichli vtáci,
a jedno pierko
na mňa zišlo.
Sadajú na mňa hlavne v noci,
zo strašiaka
je dobŕe bydlo.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár