Cez diery v doskách vidím oči. Klincujú ma stovkami, do piet, som nehybný. Poet? Smejú sa. Normálne, tak normálne je predsa všetko. Tak načo veštiť zo dlane, keď čo je vpredu, je vždy jedno. Oči vypichli vtáci, a jedno pierko na mňa zišlo. Sadajú na mňa hlavne v noci, zo strašiaka je dobŕe bydlo. Blog 10 0 0 0 0 Komentuj