Telo ma podržalo,
bolo namále,
keď noc mi chcela zobrať česť
a chlapík s britvou peňaženku.
Pršalo,
v očiach tma,
žltý odraz,
po chodníku a
orientačný zmysel zmizol,
bolo ticho.
Len sem tam zahučalo
motorové čosi,
ťažkopádne čosi
ako pár nôh čo niesli moju os.
Niesli a doniesli
do tepla bytu,
kam som si to ani nezaslúžil,
kde som sa ráno prebral
a sľúbil,
že už nikdy.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár