zastavil ma niekde pri starej breze. nebola stará, len ja som bol tak mladý.
nechcel sa baviť, šibrinkoval nožom. chcel len pár vecí.
tak veľmi som sa ponáhľal a on takto. tak dobre sa mi kráčalo a on takto.
začal som ho prosiť. bol som smiešny. všetci sú vraj vtedy smiešni. povedal mi to.
dýchal pravidelne. bol pokojný. chcel len pár vecí. omieľal to, čo omieľa vždy.
musela to byť rutina. nôž v jeho ruke sedel ako pracovný nástroj. na palci mal mozoľ. chudák, isto sa ho nanosil.
musel som oznámiť ako veľmi sa ponáhľam. bol som rozrušený. zastavil ma znenazdajky, akurát som myslel do seba.
keď videl, že sa k tomu nemám, pohrozil mi nacvičeným ťahom.
podal som mu mobil a dúfal, že to bude stačiť.
zívol, mobil strčil do vrecka, zadíval sa na ranné slnko. bolo nízke, kostrbaté a nehrialo.
nedalo mi to a tak som ho skúšal. pýtal som sa či už môžem odísť.
reagoval ako malý chlapec. rozosmial sa, úsmev mu rozžiaril plešinové kúty. vypýtal si peňaženku.
veľmi som sa ponáhľal. odovzdal som mu svoj koženkový model a počul ako mi odchádza autobus. začal som sa potiť.
pekne poďakoval, zložil nôž, podal mi ruku.
podanie som opätoval. mal som strach a on teplú dlaň. ihneď mi bolo príjemnejšie.
zvrtol sa na opätku a rozbehol sa kamsi smerom k lesu.
chcel som ho sledovať, no zvolil som autobus. koniec koncov, zajtra som na rade ja. len ešte neviem aký spôsob zvolím. z noža mám už celkom slušný mozoľ.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lubobs
30. 10.októbra 2012 09:07
kolega?
Napíš svoj komentár