Som až príliš obyčajný. Ten čo stojí v električke, pri prázdnych sedadlách a nosí vaše pohľady. Som obyčajnejší než vy, vytŕčam tým. Ten čo v mäse berie vždy to isté mäso, acidko, rožky. Som obyčajnejší než mnohí, to bolí. Ten čo nosí, deň čo deň zladené do jednej farby. Som obyčajnejší než vy, slabý. Ten čo raz nepríde a nikto neuvidí rozdiel. Som obyčajný, ja ujdem, ja ujdem. Myslel som, že je to v tej taške, že je to tam, a potom jedného dňa, som pochopil, že som to ja. Tak obyčajný až miznem. Blog 14 0 0 0 0 Komentuj