Pichnúť

Zas nevieš kam pichnúť,
nohu psiu, plutvu rybiu.

Nevieš ako, čo,
so sebou,

tak kľaješ,
na seba, aj na neho,
na seba, aj na nebo.

Že načo život
maš žiť taký,
aký je,
nie ten čo chceš
so všetkým čo tu je.

Zas za pár, sa kajáš,
dívaš sa do lampy,
oči ti svietia,
nevieš sa zbaviť hanby,
že nič ti nestačí,
že chceš byť inakší.

čo je to s tebou?
to ticho,
ten nevýslovný teror,
a srdce čo mrnčí ako neón,

ako ti na hlavu padá všetko
a predkom vypúšťaš tie vlažné fantázie,
kým všetko okolo tak prúdi,
živo žije.

Ty sa tváriš,
že nemáš kam pichnúť,
nohu snovú, ruku? spíl ju.

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu