čo spáli prach
na pach,
stojí človek,
po neviem koľký krát.
Chce skúsiť,
niečo povedať,
no mlčí,
nie je veľmi rád.
Sám tuší,
ako ťažko sa búši,
do ľudí,
čo nemajú pocit,
že život,
sa nahluchlo točí,
a kyslík,
je len slabý prívod.
Je ticho,
ja som divák,
sa spokojne dívam,
či vyraší tuná.
Mlčí,
keď konečne otvorí ústa.
Šepne len:
Vodu.
Toto nemôže ustáť.
Noc je dnes hustá,
a ten chlap
chce meniť priveľa.
Do seba
nestihol nazrieť,
tak plače,
že ako nám povie
to podstatné, čo chce.
A muži začnú tancovať,
a zabúda sa na chlapa
čo vidí viac.
Nie je viac,
prepáč chlap.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
johnysheek
26. 6.júna 2010 19:54
príde mi taká iná..
Napíš svoj komentár